Cestovanie
Zábava i sladké pokušenie v meste luxusu - Luxemburgu
Katarína Valentovičová, 9. októbra 2012 6:00Jesenný Luxemburg. V pozadí vrch Kirchberg, na ktorom sa nachádzajú európske inštitúcie. Foto: Katarína Valentovičová
Hlavné mesto Luxemburska, sídlo európskeho parlamentu, európskej komisie i európskeho súdneho dvoru, turisti zväčša navštívia ako jednu zo zastávok popri ceste do ďalších okolitých európskych miest. Je pravda, že Luxemburg je malým mestom, ktoré si prezriete za jeden - dva dni, ale určite by bola škoda obísť ho. Toto skutočne multikultúrne mesto je plné prisťahovalcov z najrôznejších kútov sveta, ktorí sem prišli snívať svoj luxemburský sen o luxuse. Ja som sa k nim tiež nakrátko pridala a v Luxemburgu som pobudla desať mesiacov.
Do tejto maličkej európskej krajiny s najvyššou minimálnou mzdou, ktorá sa pohybuje od zhruba 1 700 eur mesačne, prichádza i viacero Slovákov a Čechov. Pravidelne sa schádzajú na rôznych akciách. Poznajú sa z európskych inštitúcií, kde zväčša pracujú, zo sledovania hokejových či futbalových zápasov alebo slovenských omší. Majú i spoločnú internetovú stránku.
Tajuplné chodby
Zaujímavou turistickou atrakciou sú luxemburské kazematy - staré chodby vytesané v skalách, ktoré slúžili na ochranu pred dobyvateľmi. Pri ich návšteve som párkrát zablúdila a cez dodnes zachované otvory pre delá ma poriadne prefúkal silný vietor, ale stálo to zato.
Výhľad na mesto z kazematov. Foto: Katarína Valentovičová
Okrem takzvaných „Bock-Kasematten“ v skalách, ktoré sú pre návštevníkov sprístupnené od apríla do konca októbra, som objavovala aj ďalšie tajomné chodby v podzemí. Tie sú však pre návštevníkov sprístupnené len v špeciálnych časoch s vopred rezervovaným sprievodcom.Celé centrum Luxemburgu som prvýkrát prešla asi za necelú hodinku. No rada som sa tam vracala vždy nanovo a prechádzala popri výkladoch s najdrahšími svetovými značkami, luxusných reštauráciách, pekárňach s jedinečným čerstvým pečivom.
Rozprávková čokoláda, mňam!
Najtúžobnejšie som pozerala do výkladov s čokoládovými a inými sladkými pochúťkami. A tá vôňa pravej čokolády, keď ste vošli dovnútra! Až rozprávková atmosféra vládla aj v najlepšej čokoládovni v meste oproti veľkovojvodovmu palácu.
Chutne, ale i draho, sa dá najesť po celom Luxembursku. Ak máte peňazí naozaj dostatok, vyskúšajte reštaurácie s michelinovskými hviezdičkami, ktorých je tam viacero.
Veľkovojvodský palác. Foto: Katarína Valentovičová
Veľkovojvodov palác, ktorý strážia luxemburské stráže, sa dá prezrieť len zvonku. K najnavštevovanejším miestam v Luxemburgu patrí neogotická katedrála Notre Dame. Okrem toho je v meste množstvo ďalších historických kostolov. Dlho som čakala, kým uvidím ospevovanú zlatú pani, vojenský pamätník na Námestí Place de la Constitution, ktorá putovala po výstave EXPO v Číne.Luxusné parky
Kto nenavštívi aspoň jeden luxemburský park, neuvidí pravú tvár tohto mesta. Ako množstvo iných ľudí, i ja som často po práci vyhľadávala takýto relax. Upravené parky s krásnymi kvetmi, umelým jazierkom, všade neuveriteľne čisto. A fantastické preliezačky pre deti, ktoré som potajme vyskúšala i ja s kamarátmi po ceste na večernú diskotéku.
Pohľad z najkrajšieho „balkónu Európy“. Foto: Katarína Valentovičová
Luxemburg je ideálnym miestom na prechádzky. Z najkrajšieho „balkónu Európy“, ako ho skromne nazývajú Luxemburčania, vidno do údolia Vallé de Pétrusse. Do údolia som schádzala cez kamenný vydláždený chodník. Krása, ktorú vidno z hora, sa zlezením dolu ešte znásobí. Cez údolie sa dá prejsť aj popod starobylý most Pont Adolphe. Ten odtiaľ pôsobí ešte veľkolepejšie. Popri prechádzke som objavila i viaceré zákutia zrúcanín starodávneho opevnenia.
Veľkovojvodove narodeniny - Let's have a party
V Luxemburgu sa konajú party takmer neustále. Vstupné v podnikoch je síce zadarmo, ale za nápoje si už poriadne „zacvakáte“. No ak chcete niečo skutočne špeciálne, odporúčam navštíviť Luxemburské veľkovojvodstvo počas štátneho sviatku 23. júna. Je to najväčšia udalosť roka. Všetci oslavujú veľkovojvodove narodeniny, ktoré má, mimochodom, v apríli. V čase, keď som tam bola, sa so slávením začínalo už v predvečer tohto sviatku.
Asi od šiestej večer to v centre Luxemburgu začalo ožívať. Z každého, a to naozaj nepreháňam, z každého zákutia znela hudba v najrôznejších štýloch. Zábava sa konala na dvoch veľkých a troch menších pódiách, ale i v každom bare, kde mali vonku pred vstupom vlastných DJ-ov, bar s nápojmi a čašníkmi s dobrou náladou. Tancovalo sa na ulici, pod holým nebom i na barových pultoch.
O polnoci nasledovala ďalšia veľkolepá súčasť „nuit blanche“ (bielej noci) - ohňostroj, ktorý sa spúšťal zo starobylého mosta Pont Adolphe. Aj keď nie som veľký fanúšik ohňostrojov, musím priznať, že tento ohúril i mňa. Potom začala hrať znova hudba a my sme pokračovali v zábave až do rána.