Cestovanie

Na bicykli okolo sveta: Ak čosi chceme, musíme sa vedieť niečoho vzdať

"Dôležité je cestovať, spoznávať a posúvať sa. Vpred ma ženie nepoznané a fakt, že vo svete je stále čo objavovať, hovorí Karol Voltemár."

Romana Juhásová, 21. augusta 2014 6:00

Ráno pred jazdou na Novom Zélande Foto: Karol Voltemár

Karol Voltemár bol bežným Bratislavčanom tráviacim svoje dni prevažne v kancelárii, s priateľkou, rodinou a kamarátmi. Dnes v rámci projektu World Bike Travel obchádza svet na dvoch kolesách a často nevie, kde v noci zloží nielen bicykel, no i hlavu. Pomedzi mestá, hory či púšte šliape už takmer 500 dní, momentálne skrz obrovskú Čínu. Kladiete si otázku, čo primälo spokojne žijúceho „IT-čkára“ k obratu ku kočovnému štýlu? Nielen o svojom odhodlaní porozprával v rozhovore pre Webmagazin.

Máte za sebou 25000 kilometrov, 500 dní a 26 krajín, nejeden človek by sa s takýmito peknými číslami uspokojil a vrátil sa k pohodlnému spôsobu života. Čo vás stále ženie vpred?

Nejde o čísla a ani o samotný počet dní. Dôležité je cestovať, spoznávať a posúvať sa. Vpred ma ženie nepoznané a fakt, že vo svete je stále čo objavovať. Je to práve o tom živote na ceste, živote práve teraz, na danom mieste a v čase. Ten prináša aj neistotu, s ktorou sa človek naučí lepšie improvizovať a zvykať si na rôznosť ľudskej civilizácie. Takmer každý deň noví ľudia, nové miesta a často neviem, kde budem v noci spať a čo ma čaká.

Konkrétne som na ceste 475 dní a magickú hranicu 500 dosiahnem v septembri. Presne včera som zdolal 26 000 kilometrov, pri prechode z provincie Shanxi do provincie Sichuan v Číne.

Na ceste okolo sveta ste druhý rok. Ako vyzeral váš životný štýl predtým?

Bežný životný štýl človeka v meste, ktorý má rád cyklistiku, zopár priateľov a sedavú prácu. Športujem hlavne preto, že pracujem v sedavom odvetví a cítim potrebu niečo aktívne robiť. Avšak neustále prepínať medzi spôsobom života na ceste a doma na Slovensku je náročné. Určite je zaujímavejšie najazdiť 20 – 25 tisíc kilometrov ročne po svete ako okolo domu. Príjemne som skombinoval záľuby a snažím sa trochu ľudí motivovať a inšpirovať, aby sa tiež nebáli zmeniť zaužívaný spôsob života, kým na to majú šancu a možnosti.

Mapa sveta a trasa cesty Foto: Karol Voltemár

Museli ste sa pre naplnenie sna, ako to často býva, niečoho vzdať?

Ak čosi chceme, musíme sa vedieť niečoho vzdať. V tomto prípade to nebolo inak a nešlo len o výpoveď v práci, to by bolo najmenej. V podstate sa človek musí vzdať kontaktu s priateľkou, rodinou a kamarátmi, či väčšiny zo svojich záľub a obľúbených relaxačných činností. Dôležitá je príprava a tá trvala tri roky. V podstate som jej prispôsobil život, prevrátil som ho naruby. Najťažšie bolo zvyknúť si na nový, kočovný životný štýl.

Štandardný spôsob dovolenkovania – hotel, polpenzia, čistý relax a pôžitok – vám asi príliš nevonia. Prečo ste dali prednosť náročnému poznávaniu na dvoch kolesách?

Raz som pár dní vydržal na jednom mieste. Nebolo to nič pre mňa a už viac ako desať rokov cestujem na bicykli, stopom a inými dopravnými prostriedkami, teraz už vlastne na plný úväzok. Mám rád veci v pohybe a to pri cestovaní na dvoch kolesách platí dvojnásobne. Krajinu a ľudí možno vidieť z blízka a je cítiť jej vône. To v aute nezažijete.

Ako ste na svojom blogu sám spomenuli, bez oddychuje je športový výkon nemožný. Ako v rámci a počas cestovania oddychujete?

Oddych je súčasťou správneho tréningu, ale aj akejkoľvek fyzickej aktivity. Telo má svoje limity a cyklistika s bicyklom, ktorý váži 50 kíl, je nepochybne náročná. Na cestách je aj počas oddychu čo objavovať, prípadne si vychutnávať pokojné miesta a ničnerobenie. Relax pri mori, turistika, cestovanie stopom, vlakom alebo autobusom, navštevovanie zaujímavých miest alebo príjemne strávený čas s domácimi. Zvyknem oddychovať aj prácou.

Trhy, Hong Kong Foto: Karol Voltemár

Nedávno ste vydali publikáciu World Bike Travel Chronicles I, povedzte nám o nej viac. Číslo napovedá, že sa dočkáme aj pokračovania.

Je to fotografická publikácia na viac ako 500 stranách, fotografie zachytávajú prvý rok cesty. Začal som na nej pracovať pri ceste Austráliou, keď som v stane nemal veľmi čo po večeroch robiť. Vzhľadom na obmedzené zdroje vyjde len vo veľmi limitovanej edícii, no v prípade záujmu začnem uvažovať o väčšom náklade. Dovtedy zostane v rovine osobného diela.

Bola by cyklistická výprava na takejto trase možná bez výbornej kondičky?

Cesta je možná kedykoľvek, aj bez kondičky. No príprava, nielen fyzická, je dôležitá pre jej uľahčenie. Boj s únavou sa môže zmeniť na nočnú moru a cestovanie si tým pádom nepripravená osoba nemusí užiť.

Aký kút sveta vám dosiaľ najväčšmi učaroval?

Z tých, ktoré som už trochu poznal, asi Turecko. Z dosiaľ nepoznaných to je Nový Zéland, kde by som sa určite chcel opäť vrátiť.

Smerom na Arthur’s Pass, Nový Zéland Foto: Karol Voltemár

Pobavila ma anketa na vašej stránke v znení "Prežijem cestu okolo sveta na bicykli?". Neporovnateľne viac respondentov hlasovalo za pozitívnu alternatívu, ku kladeniu si tejto otázky však pravdepodobne inšpirovali aj opačné reakcie. S akými rôznymi komentármi ste sa vo vašom okolí stretli?

Samozrejme, to je len na pobavenie, i keď na otázke sa určite mierne odzrkadľuje aj prajnosť poniektorých respondentov. V podstate som sa veľmi nestretol s komentármi, ale skôr s nepochopením.