Cestovanie
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Opäť po trati z Trenčína do Žiliny
Tablet.TV, 29. decembra 2017 11:00Stanica Púchov Foto: Tablet.TV
Minulý týždeň sme opäť išli po trati ŽSR 120 z Trnavy do Trenčína. Teraz budeme znova pokračovať trati ŽSR 120. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.Dnes zopakujeme jazdu po trati Trenčín- Žilina od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda medzi Trenčínom a Žilinou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o súprave a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty: Železničná stanica Trenčín
Železničná stanica Trenčín Foto: Tablet.TV
.
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.
.
Údaje o vlaku a o trati
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 362.
Radenie vlaku
Rušeň 362 + vozeň Aeer61 + vozeň Apeer61 + vozeň WRRmeer61 + vozeň BDshmeer + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmpeer61.
Číslo trate: ŽSR - 120
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Trenčín- Žilina
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: Napájacia sústava – striedavý prúd 25 kV 50 Hz
Železničná trať Trenčín - Žilina je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Trenčín a Žilinu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Z histórie trate
V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. novembra 1883 bol sprevádzkovaný úsek do Žiliny. Trať končila na stanici Nová Žilina – terajšia Žilina zriaďovacia stanica; s hlavnou stanicou, kde mala zastávku Košicko-bohumínska železnica bola prepojená až neskôr. V rokoch 1911 – 1912 zdvojkoľajnili úsek Hričov – Žilina a spojku Nová Žilina – Žilina.
Stanice a zastávky na trati
• Trenčín – križovatka s traťou 143
• Opatová nad Váhom
• Trenčianska Teplá – križovatka s traťou 122, 123 a 124
• Dubnica nad Váhom
• Ilava
• Košeca
• Ladce
• Beluša
• Dolné Kočkovce
• Púchov – križovatka s traťou 125
• Nosice
• Milochov
• Považská Bystrica
• Považská Teplá
• Plevník-Drienové
• Predmier
• Bytča
• Dolný Hričov
• Horný Hričov
• Žilina – križovatka s traťou 126, 127 a 180
• Trenčín – križovatka s traťou 143
• Opatová nad Váhom
• Trenčianska Teplá – križovatka s traťou 122, 123 a 124
• Dubnica nad Váhom
• Ilava
• Košeca
• Ladce
• Beluša
• Dolné Kočkovce
• Púchov – križovatka s traťou 125
• Nosice
• Milochov
• Považská Bystrica
• Považská Teplá
• Plevník-Drienové
• Predmier
• Bytča
• Dolný Hričov
• Horný Hričov
• Žilina – križovatka s traťou 126, 127 a 180
.
Koniec cesty: Železničná stanica Žilina
Železničná stanica Žilina Foto: Tablet.TV
.
Zaujímavosti na trati
Budatínsky hrad
Budatínsky hrad (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.
Na archívnej snímke Budatínsky hrad. Foto: TASR - Erika Ďurčová
Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí.
Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.
Na snímke Budatínsky hrad. Foto: TASR Erika Ďurčová
V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti.
V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva.
Zdroj: wikipedia.org
PREČÍTAJTE SI AJ:
- UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Opäť po trati z Trnavy do Trenčína
- VIDEO: V centre Michaloviec vyrástli ľadové sochy
- UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Opäť po trati z Bratislavy do Trnavy
- PRÍRODNÁ ATRAKCIA: Ľadopád v Demänovskej Doline nájdete hneď pri ceste
- UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Zo Štrbského Plesa do Popradu