Cestovanie

Tip na výlet: Kam vziať svoju lásku na sv. Valentína?

"Nasledovné miesta majú minimálne tri veci spoločné. Ich návšteva je finančne nenáročná, skrývajú v sebe romantického ducha a sú na dosah rúk."

Danka Šoporová, 12. februára 2013 14:00 Hoci Slovensko patrí medzi menšie európske štáty, z hľadiska počtu pozoruhodných lokalít vieme konkurovať i oveľa väčším „súperom“. Vybrať preto len päť, ktoré sa v súvislosti s oslavami sviatku sv. Valentína oplatí navštíviť, nie je vôbec jednoduché. Tých miest je totiž ďaleko viac.

Hrad Krásna Hôrka

Táto turistami ospevovaná národná kultúrna pamiatka sa vypína na výraznom nezalesnenom vrchu, ktorý dominuje celej Rožňavskej kotline. Pôvodný gotický hrad vznikol už v roku 1320. Väčšej pozornosti sa mu dostávalo až v časoch tureckej hrozby, kedy vzniklo renesančné opevnenie s troma delovými baštami a delovou terasou. Rovnako v tomto čase získal aj interiér hradu útulnejšie, renesančno–gotické črty a jeho výzor nadobudol dnešnú podobu. Až tri generácie Andrássyovcov vyvíjali úsilie na získanie hradu, čo sa im napokon v roku 1642 aj podarilo.

V priestoroch hradu je umiestnená expozícia Múzea Betliar, dokumentujúca spôsob života a bývania šľachty v minulosti, ako i dejiny a stavebný rozvoj samotného hradu. Medzi hlavné atrakcie určite patrí múmia Žofie Andrássyovej – Serédyovej. Tá poslúžila ako námet Mórovi Jókaimu v jeho románe Levočská biela pani. Pri hrade bol koncom 20. storočia inštalovaný mohutný stredoveký prak využívaný najmä počas každoročne usporadúvaných hradných hier.

Topoľčianky

Množstvom turistických atrakcií disponuje menšia obec Topoľčianky. Jej pýchou je anglický park, v ktorom stojí klasicistický kaštieľ, južné krídlo historického objektu staršieho zámku. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne plnil funkciu prezidentského letoviska. Do Topoľčianok mimoriadne rád chodieval prvý prezident Československej republiky Tomáš Garrique Masaryk, ktorý tu nielen rád oddychoval, ale i pracoval.

Z klasicistického zámockého krídla sa postupom času stalo múzeum, pričom návštevníci v ňom môžu obdivovať bohatú knižnicu s vyše 14 tisíc zväzkami. Ide o jednu z mála zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Na okolitých farmách má zas úspešnú tradíciu chov ušľachtilých plemenných koní, prípadne sa nechajte zlákať neďalekým poľovníckym zámočkom s krásnym parkom a vzácnymi cudzokrajnými drevinami. Možností pre turistiku je tu viac než dosť. Rovnako pútavá je i neďaleká zubria obora, v ktorej na ploche 30 ha žije niekoľko desiatok zubrov.

Šomoška

Jeden z charakteristických pozostatkov sopečnej činnosti vidno v katastri obce Šiatorská Bukovinka, ležiaceho pri slovensko-maďarskej štátnej hranici. Na brale stojí jeden z najmalebnejších slovenských hradov známy ako Šomoška. Ten bol vybudovaný z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov. Vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia po tatárskom vpáde.

Zaujímavé je, že po potlačení Rákócziho povstania viacero hradov v okolí na cisárov príkaz zbúrali, no Šomošku sa pred demoláciou podarilo zachrániť. Stavba napriek tomu chátrala a posledná veža zhorela v roku 1826 po zásahu bleskom.

Hrad nakoniec zachránila objemná konzervácia a čiastočná rekonštrukcia od roku 1972. Pokiaľ sme vás dostatočne nalákali a návštevu hradu plánujete v dohľadnej dobe zrealizovať, určite neprehliadnite unikátny prírodný útvar Kamenný vodopád. Tvorí ho vejár šesťbokých kamenných čadičových stĺpov vyznačujúcich sa veľmi malou šírkou (okolo 15 cm) a takmer dokonalou pravidelnosťou. V blízkosti možno navštíviť i tzv. kamenné more, čiže rozsiahlu plochu uprostred lesa tvorenú kameňmi.

Vlkolínec

Ak máte namierené na Dolný Liptov, určite na svojich potulkách neobíďte pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, osadu Vlkolínec. Túto mimoriadne pútavú oázu ľudovej architektúry zapísali do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 1993. Povinne by ju mali navštíviť všetci milovníci architektonických krás. Miesto, ktoré sa prvý raz spomína v roku 1376 nie je narušené novou výstavbou a predstavuje unikátny celok pôvodných ľudových stavieb.

Banská Štiavnica

Na záver sa vydáme do oblasti stredného Pohronia. Pred vstupom do Banskej Štiavnice leží nádherné Banské múzeum v prírode. Návštevníci vo veľkom zvyknú absolvovať atraktívny zostup do podzemia. Tu vybavení pláštenkami a prilbami vchádzajú po skupinách do štôlne Bartolomej, kde má samotná podzemná trasa dĺžku 1 300 metrov. Okrem vizuálnych predmetov vás akiste upúta sprievodcovský výklad o zaujímavých a samozrejme poučných faktoch o bansko-štiavnickom baníctve. Vedeli ste napríklad, že v roku 1627 sa práve tu po prvý krát na svete použil pri ťažbe pušný prach?

Okrem toho, celá lokalita Banskej Štiavnice sa pýši naozaj ojedinelými prírodnými úkazmi. Za všetky spomeňme horské jazerá – tajchy, vybudované v súvislosti s banskou činnosťou, v súčasnosti slúžiace výlučne na rekreáciu, šport a rybolov. Nemenej lákavé sú zalesnené doliny Štiavnických vrchov s bohatými lesmi, nádherným výhľadom z najvyššieho vrchu tohto územia - vrcholu Sitno. Netreba zabúdať na Počúvadlianské jazero či drevenú rozhľadňu z roku 1727, v ktorej sa popri občerstvení môžete oboznámiť s ochranou prírody na území CHKO Štiavnické vrchy.

Komentáre