Cestovanie

Prekvapivý a neobjavený Bahrajn

"Bahrajn je jednou z najmenších krajín sveta a v rámci Blízkeho východu ostáva nielen pre slovenských cestovateľov naďalej neobjavený. Na rozdiel od svojho veľkého suseda Saudskej Arábie je krajina omnoho liberálnejšia a v protiklade k Dubaju nie je preplnená turistami. "

WEBMAGAZIN.sk-OTS/Rebeka Valovičová, dnes 16:33 Bahrajn je v najstaršom starovekom epose v literatúre – v Epose o Gilgamešovi – opísaný ako pozemský raj. Ďalšie texty z oblasti Mezopotámie či Asýrie ho opisujú ako nebeskú záhradu, kde žijú všetky bytosti v harmónií a blahobyte.

Aký je však dnešný Bahrajn? Oplatí sa tento maličký ostrov v Perzskom zálive navštíviť?

S rozlohou len 786,5 km² je Bahrajn 23. najmenšou krajinou sveta, pričom len Bratislavský kraj u nás je takmer trikrát väčší. V súčasnosti tu žije približne 1,7 milióna ľudí, pričom až 55 % obyvateľov nemá bahrajnské občianstvo. Väčšinou ide o prisťahovalcov z Indie a Pakistanu, ktorí sem prichádzajú za lepšími pracovnými príležitosťami.

Napriek svojej malej rozlohe je Bahrajn pomerne otvorenou krajinou, ktorá sa môže pochváliť bohatou históriou aj množstvom krásnych miest.

Bahrajn má skutočne dávnu históriu / Foto: Rebeka Valovičová

Dejiny Bahrajnu siahajú až do staroveku, keď ostrov zohrával významnú úlohu ako obchodná križovatka medzi Mezopotámiou a oblasťou Indického oceánu, kedy sa preslávil najmä obchodovaním s perlami. Aj v súčasnosti Vám sprievodcovia v múzeách horlivo vysvetlia, ako lovci perál žili a koľko si týmto businessom vedeli zarobiť.

V 16. storočí sa ostrov dostal pod nadvládu Osmanskej ríše a v 19. storočí prešiel pod vplyv Britskej východoindickej spoločnosti. Neskôr fungoval ako britský protektorát, hoci si zachoval určitú mieru vnútorného riadenia. Nezávislosť od Veľkej Británie získal 15. augusta 1971 a odvtedy funguje ako konštitučná monarchia vedená kráľom.

Mešita Ahmeda al-Fatiha / Foto: Rebeka Valovičová

Počas návštevy Bahrajnu je absolútnym základom hlavné mesto Manama, kde žije okolo pol milióna obyvateľov. V Maname sa nachádza najväčšia mešita krajiny – Mešita Ahmeda al-Fatiha z roku 1987, v tom čase známa ako najväčšia mešita sveta. Majestátna kupola mešity váži neuveriteľných 60 ton a ide o najväčšiu kupolu svojho druhu na svete. Mešita má rozlohu 6 500 metrov štvorcových a počas bohoslužby pojme až 7 000 veriacich.

Zaujímavou návštevou je prvý ropný vrt v krajine, keďže v rámci štátov Perzského zálivu bola práve tu objavená ropa – v roku 1932. V roku 1948 prišlo k ďalšiemu veľkému objavu, ktorý vo veľkom prispieva do štátneho rozpočtu – zemný plyn. Dnes patria obe komodity k jasným dominantám štátnej ekonomiky – tvoria až 70% celkových ziskov krajiny.

Strom života / Foto: Rebeka Valovičová

Blízko takto industrializovanej oblasti nájdete úplný opak, ktorým je 400 rokov starý a takmer 10 metrov vysoký Strom života, ktorého dlhé prežitie uprostred púšte si nevedia vysvetliť ani botanici. V roku 2010 boli v jeho blízkosti objavené 500 rokov staré zvyšky keramiky, čo len nahráva faktu o existencii dediny, ktorej obyvateľov sem tiahla podzemná voda. Pre nás síce nepoznaný, no po celom Arabskom polostrove je tento druh stromu rozšírený– u nás je nazývaný ghaf.

Na trhu / Foto: Rebeka Valovičová

V Bahrajne si na svoje prídu aj milovníci adrenalínu a to vďaka návšteve okruhu F1, keďže sa tu každoročne koná Veľká cena Bahrajnu. Pozor – okruh si môžete nielen pozrieť, ale za poplatok aj vyskúšať krátkou jazdou.

Absolútnou nutnosťou je návšteva niektorého z tradičných trhov, kde nájdete výrobky typické pre Blízky východ: najrozličnejšie korenia, pútavé parfumy a najmä zlato. Zlato vás tu skutočne ohúri, a to nielen zo svojej podstaty, ale najmä pre svoju neuveriteľné spracovanie, vizuál, a veľkosť výrobkov. Ak sa pýtate prečo a kto by si niečo také kúpil, vedzte, že počas svadby je takmer povinnosťou, aby bola nevesta doslova obvešaná zlatom od hlavy po päty. Rovnako je tu zlato symbolom akéhosi životného štandardu a často si môžete všimnúť množstvo zlatých šperkov, ktoré ženám vykúkajú spod ich zahaľujúceho oblečenia.

Mrakodrapy v hlavnom meste / Foto: Rebeka Valovičová

Ak si myslíte, že Bahrajn je čisto púštnou krajinou, opak je pravdou. Na území krajiny nájdete aj mokrade a mangrovníkové lesy, ktoré sú domovom mnohých vtákov a živočíchov. Vďaka nádhernému podmorskému životu je aj populárnou destináciou pre potápačov a milovníkov šnorchlovania. Zaujímavosťou i prírodným fenoménom je tzv. miznúci ostrov, či „bahrajnské Maledivy“ – ostrov Jarada. Ten sa vynára len počas odlivu a je známy bielym pieskom a priezračnou vodou. Ak sa rozhodnete pre návštevu tohto nádherného unikátu, pamätajte, že na ostrove nenájdete nijaké kaviarne či obchody, preto sa vybavte dostatočným množstvom vody.



Zážitkom je bezpochyby aj večerná plavba okolo novej časti hlavného mesta, ktorá je plná krásnych vysvietených luxusných mrakodrapov a známych hotelových sietí. Po plavbe sa určite prejdite po okolí, Bahrajn je podobne ako okolité krajiny bezpečnou krajinou aj po zatmení. Predovšetkým Blok 338 je špeciálnou časťou s povestnými barmi a reštauráciami na jednej ulici.

Miznúci ostrov Jarada / Foto: Rebeka Valovičová

Bahrajnská kuchyňa je pestrá a výrazne ovplyvnená arabskou, indicko-perzskou aj stredomorskou kuchyňou. Základom mnohých jedál je ryža, ktorá sa často pripravuje s aromatickým korením či škoricou a podáva sa v kombinácii s mäsom, rybami alebo zeleninou.

Kde si lepšie vychutnať tradičný čaj alebo kávu / Foto: Rebeka Valovičová

Veľkú úlohu zohrávajú aj čerstvé morské plody, ktoré patria k miestnym špecialitám. Ako príloha sa často podáva chlieb s jemnou šafránovou arómou. Zo sladkostí sú typické dezerty ako muhalabia (mliečny puding s orechmi a šafránom), halwa (sladká pochúťka z cukru a mletých orechov) či koláče z datlí. K nim sa tradične servíruje sladký čaj alebo silná káva.

Bahrajn si vašu pozornosť zaslúži aj z mnohých ďalších dôvodov. Je to krajina, ktorá má to najlepšie od okolitých susedov, ale je stále „nepokazená“ masovým turizmom s veľmi príjemnými ľuďmi. Dajte mu šancu, určite neodídete sklamaný.

Komentáre