Cestovanie

TOP zaujímavosti zo svetových pohrebných rituálov

"Iný kraj, iný mrav. A aj pohrebný rituál, mohli by sme dodať. V nasledujúcich riadkoch sa presvedčíte, že posledná cesta zosnulých v niektorých prípadoch vyráža dych."

Danka Šoporová, 6. februára 2013 10:00 Telo vynesené dravými vtákmi do nebies, pálenie pozostatkov na hranici, obrady za účasti početných autokarových zájazdov turistov, prípadne trhanie oblečenia ako prejav najväčšieho smútku. Zaujímavých pohrebných rituálov je však ešte o čosi viac.

Japonsko

Nechať sa pochovať v Japonsku možno oprávnene prirovnať k prepychu. Bežný pohreb, zväčša budhistického rázu, by našinca vyšiel na desiatky tisíc eur. Prečo tak veľa? Jednak kvôli nedostatku pohrebných miest a svoje zohráva i vypočítavosť tamojších majiteľov pohrebných spoločností. Využívajú smútok ľudí, ktorí z úcty k zosnulému o cene nevyjednávajú a zaplatia čiastku, ktorá sa od nich požaduje.

Telo mŕtveho muža je oblečené do obleku (v prípade ženy do kimona). Nechýba ďalšie kimono, sandále, šesť mincí na cestu za posmrtným životom a zopár drobností, ktoré mal dotyčný počas života rád. Pokiaľ je rakva vystavená na oltári v dome mŕtveho, pohrební hostia odovzdávajú rodine pozostalého kondolenčné peniaze. Samotný pohreb sa koná na druhý deň. Kňaz pridelí mŕtvemu nové budhistické meno, ktoré samo o sebe stojí v prepočte zhruba tritisíc eur.

Telá sú obvykle spopolnené v krematóriu a popol býva neraz rozdelený do viacerých urien. Jedna putuje napríklad do rodinného hrobu, ďalšia do chrámu, prípadne do spoločného hrobu zamestnancov spoločnosti, v ktorej nebohý počas života pracoval.

Číňania

Ani tento národ, čo sa okázalosti pochovávania týka, v ničom nezaostáva. Rodina pozostalých prísne dohliada na celý priebeh príprav, v snahe znížiť riziko prípadných katastrof na minimum. Pohrebný rituál do veľkej miery ovplyvňuje vek mŕtveho, rodinný stav, postavenie v spoločnosti, ale i príčina smrti.

Pred uložením do rakvy je telo dôkladne poumývané a zaodiate do najlepšieho odevu zosnulého. Minimálne jeden deň bdie pri mŕtvom stráž pozostávajúca z príbuzných, ktorí si v boji so smútkom pomáhajú hazardnými hrami. Priebeh smútočného obradu závisí od konkrétnej tradície, jeho základom je vždy hlasitý nárek a modlitby. Pri uzatváraní rakvy musia všetci prítomní odvrátiť zrak s cieľom odvrátiť hroziace nešťastie.

Podľa pravidiel Feng-šuej je na cintoríne, situovanom obvykle na svahu, rakva uložená do zeme. V posledných rokoch ale komunistická vláda pozostalým nariaďuje kremáciu, pričom argumentuje nedostatkom poľnohospodárskej pôdy. Na tradičný spôsob pochovávania ľudí stále nemálo Číňanov nedá dopustiť a svojich príbuzných pochová napriek vysokým sankciám do zeme ilegálne.

Moslimovia

Ak porovnáme moslimské pohreby s tradíciami vyššie spomínaných krajín, sú určite neporovnateľne skromnejšie. Mnoho moslimov dokonca miesto kvetín pokladá na hrob kamene. Veľmi dôležité je, aby umierajúci človek neostával ani chvíľu sám. Po smrti sa o telo príkladne stará najbližšia rodina. Pohreb musí prebehnúť čo najskôr, najlepšie do dvadsiatich štyroch hodín po úmrtí.

Pripravené telo je odnesené na cintorín, položené priamo do hrobu hlavou smerujúcou k Mekke. Blízki príbuzní umiestnia pod hlavu, bradu a rameno zosnulého ručne pripravenú guľu z hliny. Po modlitbách je celé telo zasypané hlinou a pohreb ukončí kolektívny spev zúčastnených. Islam zakazuje akékoľvek hlasité náreky a emočné výbuchy. Posledná cesta zosnulého musí prebiehať dôstojne, pokiaľ možno v čo najväčšej tichosti.

Ďalšie zaujímavé tradície

Na ostrove Bali trvá kremácia dlhé hodiny. O spálenie sa totiž starajú plynové horáky umiestnené pod hlavou a nohami zosnulého. Avšak celková atmosféra je veselá a príjemná. Turisti sem dokonca chodievajú na autobusové zájazdy. Táto udalosť je neraz pripravovaná i niekoľko rokov. Ak sa pýtate, čo sa zatiaľ deje s telom nebožtíka, odpoveď je jednoduchá. Čaká v zemi, pokým si rodina potrebný obnos peňazí nenašetrí.

Telá mŕtvych Tibeťanov bývajú vynesené do nebies dravými vtákmi.

Židia sú zásadne proti kremácii. Pri pochovávaní mŕtveho nesmie byť badateľné, z akej spoločenskej vrstvy pochádzal. Preto na všetkých zosnulých čaká rovnaký odev a veľmi skromná rakva.

Pohreb na brehu rieky Gangy v meste Váránasí je snom všetkých Hinduistov. Mŕtve telo je najskôr ponorené do posvätnej rieky a následne spálené na asi polmetrovej hranici. Spaľovanie sa netýka len detí, tehotných žien, svätých mužov a ľudí uštipnutých kobrou. Tí bývajú, zaťažení kameňom, pochovávaní priamo vo vode.

Na ostrove Mali majú príbuzní po smrti blízkeho dôležitú úlohu, a síce: vyhnať jeho ducha čo najďalej od dediny. Telá sú preto pochovávané v jaskyniach nad útesmi. Duch mŕtveho tak ľahšie nájde cestu do neba.

Komentáre