Cestovanie

Cestovať po svete môžete aj bez toho, aby ste opustili Slovensko

"Nemáte peniaze na luxusné dovolenky? Nesmúťte! Svetové lokality ako Havaj, Kuvajt či Jeruzalem máme aj na Slovensku, stačí si len otvoriť mapu a vybrať sa správnym smerom. "

, 29. júna 2014 6:00

Cestovanie je fenoménom dnešnej doby, zážitok, škola do života, spoznávanie a otváranie sa svetu. Nemusí byť ani tak nákladné, ak nemáte prehnané nároky, respektíve neplánujete megaluxusnú dovolenku. Nie všetci však máme tú možnosť a šťastie cestovať, leda tak prstom po mape. Ruku na srdce, kto by sa rád neprešiel po havajských plážach, po historických uličkách Jeruzalemu alebo si nepozrel nádherné janovské katedrály San Lorenzo či San Siro - asi takých bude minimum.

Nesmúťte! Svetové lokality ako Havaj, Kuvajt či Jeruzalem máme aj na Slovensku, stačí si len otvoriť mapu a vybrať sa správnym smerom. Na potulkách Slovenskom od východu až na západ nájdeme niekoľko známych menovkýň a menovcov veľkých súčasných aj historických miest. Podľa čoho sú pomenované? Historici tvrdia, že sa názvy spájajú s rôznymi historickými udalosťami a postupným vývojom sa dopracovali až do dnešnej podoby. Geograf Richard Pouš z Katedry geografie, geológie a krajinnej ekológie tento fakt pre Webmagazín iba potvrdil.

Antika pod Vihorlatom

Keď začneme na východe Slovenska, pod Vihorlatom pri obci Kamenica nad Cirochou nájdeme lokalitu, ktorá sa nazýva Habeš. Kto sa zaujíma o históriu tak vie, že Habeš bolo staré antické mesto, ktoré sa rozprestieralo na území dnešnej Etiópie. Slovenský Habeš však má tiež svoj internacionálny význam. Koncom roku 1909 bola otvorená železničná trať Humenné – Stakčín. V tejto oblasti vznikla jedna z najznámejších lesných železníc, ktorej rozchod bol 760 milimetrov a ako pohon sa využívali kone. Hlavná trať mala dĺžku 14 kilometrov a začínala v Kamenici nad Cirochou, pokračovala do údolia rieky Kamenica a vyústila pod Vihorlatom v lokalite Habeš. Ak by nám nestačil ten slovenský Habeš, ďalší môžeme navštíviť v susednom Česku. V Písecku sa nachádza takzvaná "habešská vesnice".

Pláže? Omyl, krásna príroda

O pár desiatok kilometrov smerom na západ sa presúvame na Havaj. Nie je to síce ten tichomorský - letenka by nás stala stovky eur, ostatné služby ani nehovoriac, ale aj ten náš stojí za návštevu. Kto miluje prírodu, tak v laboreckej vrchovine nájde svoj zasľúbený raj. V okolí môžete obdivovať sakrálnu architektúru - drevené cerkvi patria ku klenotom slovenskej kultúry. V Havaji nájdete aj vojenský cintorín z prvej svetovej vojny.

Obec Havaj patrí do stropkovského okresu. Na rozlohe 14,26 kilometrov štvorcových žije 404 obyvateľov. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1403. Zakladali ju a tvorili valašskí kolonisti, postupom rokov sa tu začalo usadzovať rusínske obyvateľstvo. Pouš tiež Havaj nespája s americkým názvom. "Skôr by som čerpal zo starého názvu na mapách z vojenských mapovaní a zo súčasného erbu. V ňom je milier, takže obyvatelia sa živili pálením dreveného uhlia. Tomu by zodpovedal aj starý názov Havajova Poruba, odkazujúci jednak na spôsob obživy rúbaním (a spracovaním) dreva, jednak na meno zakladateľa osady - bolo bežné takto pomenúvať osady (rôzne Lehoty, Vole, Poruby, Vsi...) práve v oblastiach kolonizačného zakladania osád. Človek, ktorý od zemepána dostal poverenie doviesť na dovtedy nevyužívané územie kolonistov, rozdeliť im pozemky a novú osadu spravovať (šoltýs, fojt, lokátor...), dostal aj isté privilégiá a často sa po ňom osada aj nazývala. Možno ju tak volali ľudia na odlíšenie od iných Porúb. Ale pretože na severovýchode Slovenska sa usadzovali Rusíni a prvá zmienka o Havaji je z 15. storočia, ktovie, ako sa volal zakladateľ a do akej miery jeho meno bolo za tie stáročia skomolené."

Z Janova iba kúsok do Prešova

V Prešovskom kraji zase nájdeme malú dedinku Janov. Metropole Ligúrie zrejme nemôže ničím konkurovať. Kto však hľadá panenskú prírodu a uprednostňuje pokoj pred mestským ruchom, tak tu nájde presne to, čo hľadá. Ak zatúžite po objavovaní a spoznávaní kultúry Rusínov, tak iba 13 kilometrov od obce sa nachádza metropola Šariša - Prešov. Okrem rusínskej kultúry si v Prešove môžete pozrieť krásne historické jadro, Bosákov dom, Židovskú synagógu, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku, Konkatedrálu svätého Mikuláša alebo prekročiť 49. rovnobežku, ktorá pretína historické centrum. Prešov, ako jediné mesto na Slovensku, sa môže týmto unikátom pochváliť. Richard Pouš o Janove tvrdí to isté, čo v prípade Havaja. "Podobnú genézu možno hľadať v Janove, ktorý súvisí skôr s nejakým Jánom, možno s tým svätým (máme aj Jánovu Lehotu, Jánovce a podobne) ako s talianskym Janovom, ktorý okrem toho takto voláme len my, Taliani isto nie. A viete, že Slováci na východe dĺžne veľmi nepoužívajú," konštatuje.

Ropa sa tam síce nenašla, no oravská príroda chytí každého za srdce

Presuňme sa teraz na stredné Slovensko. V tejto časti našej krajiny nájdeme niekoľko známych menovcov svetových miest či krajín. Na severe v oravskom regióne pri obci Krušetnica pred Zákamenným smerom na Oravskú Lesnú, môžeme navštíviť osadu, ktorá nesie rovnaký názov ako štát na Arabskom polostrove - Kuvajt. Rovnako ako v prípade Janova, ani Kuvajt sa nemôže pochváliť niečím výnimočným. Samotná obec je však vsadená do srdca oravskej prírody. Len na skok, polhodinu cesty, máte Oravskú priehradu, opačným smerom v Kysuckom regióne nájdete svetový unikát - takmer 11 kilometrov dlhú historickú lesnú úvraťovú železnicu. Vychylovka je jednou z dvoch a jediných zachovaných systémov v celej Európe.

S Turkami máme viac spoločné, než si myslíme

A opäť navštívime "Áziu". Južnejšie, asi jeden a pol hodiny cesty autom, sa v Banskobystrickom okrese nachádza obec Turecká. Je situovaná v severozápadnej časti banskobystrického okresu, asi 17 kilometrov od Banskej Bystrice v pohorí Veľká Fatra. Obec lemuje potok Ramžiná, ktorý preteká celou Tureckou dolinou, ústiacou v obci Staré Hory do Starohorskej doliny. Kto miluje hory, turistiku, tak pohorie Veľkej Fatry mu poskytne absolútnu dokonalosť. V Tureckej a okolí sa rozvíja najmä turistický ruch; v letnom období je východiskom turistických túr na hlavný hrebeň, v zimnom období zas turistov láka rozvíjajúce sa lyžiarske stredisko.

Obec bola pôvodne uhliarskou osadou, dodávala drevené uhlie hlavne pre bane v okolí blízkych Starých hôr. Ako však prišla k názvu Turecká? Historik Stanislav Čulák vysvetľuje: "Sú to pozostatky, ktoré na našom území zanechali Turci". Okrem spomínanej Tureckej môžeme nájsť pri Opatovej samotu - Turecká dolina. "Niektorí z Turkov sa oženili so Slovenkami a asimilovali s domácim obyvateľstvom. Máme doložené, že istá časť obyvateľstva ostala na svojich sídliskách aj po vytlačení Turkov zo Slovenska. S touto skutočnosťou musí rátať slovenská onomastika. Na Slovensku môžeme vidieť aj priezviská Turek, Turček, Turčok, Tatarka, Jančár, Hajduk, Hajdušek, Hajdučák, Hajdúr, Hajdúrik, Hodža, Bošniak, Bosňák, Kozák, Čakan, Biľak, Šofranko, Šefránek, Šafranka, Kobya, Koliba, Kolibar, Papučka, Papučik, Surmik, Korbačka, Krahulec, Hába, Halenár a iné. Základ mien je od pôvodu turecký, ale ako pomenovacie jednotky sú to slovenské útvary," vysvetľuje Čulák.

Obec, ktorá je smutne známa z čias nacistického besnenia

Trochu západnejšie sa v okrese Brezno nachádza obec s príznačným názvom Nemecká. Zakladateľmi pôvodnej osady boli podľa názvu obce Nemci, obyvateľstvo sa však zakrátko poslovenčilo. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1281. Obec bola začiatkom 12. storočia jediným náboženským centrom Horehronia. Obyvatelia Nemeckej boli väčšinou roľníci, lesní robotníci a robotníci pracujúci v Štátnej rafinérii v Dubovej, v miestnej vápenke a tehelni. Obec sa smutne preslávila masovými popravami vo vápenke, kde bolo počas druhej svetovej vojny, v januári 1945, povraždených zvláštnou jednotkou Einsatzkomando 14 okolo 400 (dávnejšie pramene uvádzali až 800 či 900) mužov, žien a detí. Keďže boli mŕtve telá spálené vo vápenke, presný počet obetí sa nepodarilo dodnes zistiť.

Čechy a Praha ako na dlani

Nasledujúcu návštevu spojíme v dvoch obciach súčasne - Praha a Čechy. Praha sa nachádza v okrese Lučenec a Čechy v okrese Nové Zámky. Našich západných susedov máme doma ako na dlani. "Pokiaľ viem, tak názvy Praha a Čechy jednoznačne súvisia s českými kolonistami (husitskými exilantmi?) z 15. storočia. V erbe obce Praha o tom svedčí aj motív kalicha," vysvetľuje Pouš. Obec Praha je veľmi malá dedinka, v ktorej žije približne 84 obyvateľov. Ak sa ju rozhodnete navštíviť, nájdete v nej krásnu prírodu, pohodu a pokoj. V obci sa dokonca nachádza najstarší vodovod na Slovensku, ktorý bol vybudovaný ešte v roku 1929.

O kúsok ďalej na západ, asi 128 kilomotrov, v obci Čechy, môžete obdivovať rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1735. Rovnako, ako v Prahe, aj tu nájdeme krásnu a bohatú prírodnú scenériu. Pre geológov sú Čechy významným miestom na výskum. Okolité pahorky, ktoré tvoria veniec okolo obce, pochádzajú z horotvornej vulkanickej činnosti neogénu (mladšia doba treťohôr). Pred miliónmi rokov sa tu nachádzala morská lagúna. Túto skutočnosť potvrdzujú reliéfy okolia (Slimásky jarok, vstupné reliéfy z hradskej do Semerova) a pôdne zlomy, ktoré sa vytvorili vplyvom lagúnových močiarov (povyše i poniže obce).

Slávne "mesto" na kopaniciach

Za poslednou obcou, respektíve osadou, ktorú vám predstavíme, sa vyberieme na Myjavu na kopanice. Práve v tomto regióne sa nachádza Jeruzalem. Pre niekoho Bohom zabudnutá dedina, v ktorej žije dovedna 12 ľudí v siedmych obývaných domoch bez kanalizácie, plynu alebo vodovodu. Nenájdeme tu ani Múr nárekov, ani Boží hrob. Zvedavci, ktorí sa o obci dopočuli, tu zavítajú počas celého roka. Kto sa však pozrie na obec a jej reálie detailnejšie, tak zistí, že v nedávnej histórii tomu tak nebolo. V obci sa napríklad pre zaujímavú scenériu a kulisy natočili také filmy ako - Šípková Ruženka, Hriech, Zlatý chlieb, Najatý klaun alebo Prípad Evy Burdovej.

Ako sa ale obec k názvu, ktorý je totožný s historickým mestom v Izraeli, dopracovala? Richard Pouš vysvetľuje: "Jeruzalem má názov jednoznačne odkazujúci na známe mesto. Ale to preto, lebo pri zakladaní samôt (z takej sa táto osada isto rozrástla) v oblastiach disperzného osídlenia názvy vychádzali buď z typických prvkov krajiny (Blatá, Jelšovie), z mien ich zakladateľov (napríklad osada Jánošíkovci v Terchovej) alebo jednoducho z niečoho, čo bolo pre to miesto typické - možno fakt, že majiteľ samoty Jeruzalem ozaj navštívil, čo v tých časoch bola isto rarita. Ale to už sú len špekulácie, presná odpoveď, na ktorú nevedia zodpovedať ani domáci, sa možno skrýva niekde hlboko v archívoch...“

Komentáre