Cestovanie

DENNÍK CESTOVATEĽA:Krásna, no nebezpečná. Dá sa (pre)žiť vo Venezuele?

"Zážitky, tipy, rady a odporúčania slovom aj obrazom. Tentokrát z exotickej Venezuely."

Teraz.sk - Michal Hertlík, 27. augusta 2023 6:50 Bratislava/Caracas 27. augusta (Teraz.sk) - Ja som sa vybral do tejto unikátnej krajiny pár mesiacov predtým, než sa to celé šialenstvo naplno spustilo, po ktorom sa už sem takmer nikto nehrnul z vlastnej vôle. Písal sa jún 2013. Niekoľko mesiacov som sa rozhodoval, ktorá latinskoamerická krajina bude tou úplne prvou, ktorú v mojom živote navštívim. Odmalička ma totižto lákala práve Latinská Amerika a vtedy nastal ten správny čas konečne ju zažiť na vlastnú kožu. Osud padol na Venezuelu. V tej dobe som o tejto krajine nevedel tak veľa, ako viem dnes. Ani sa tam ešte nediali až také drastické a zároveň bizarné veci, ako sa tam dejú dnes. Keď sa na to pozriem spätne, keby som v roku 2013 do Venezuely nešiel, už by som sa tam potom nedostal. Tá pravá revolúcia proti vláde sa začala vo februári 2014 a trvá prakticky dodnes. Dvadsaťročný mladý cestovateľ sa teda vybral na svoju najväčšiu dobrodružnú cestu života na druhý, nepoznaný koniec sveta.

HITOM JE ŠTVORLÍSTKOVITÁ KATEDRÁLA

Mojim obľúbeným mestom sa stalo Barquisimeto, ležiace takisto na severe. V tomto meste majú jeden z najunikátnejších kostolov, aké som mal možnosť vidieť. Metropolitná katedrála Nuestra Señora del Carmen je známa svojim štvorlístkovitým tvarom a presklennou modernou architektúrou. Dokonca v roku 2016 tam nakrúcali jeden z najväčších latino hitov Andas en mi cabeza od venezuelských reggaetón spevákov China a Nacha. V Barquisimete mi svoj domov poskytla jedna nábožensky založená rodina. Patricia, dievča v mojom veku, bola ako moja sestra. Spolu s jej neterou Marou som mal o zábavu postarané. Dievčence milovali tanec. Aj keď bola rodina z nižších sociálnych pomerov, neuberalo im to na úsmeve či radosti z každodenných maličkostí. Učili ma tancovať venezuelské tance s typickými krojmi, kuchtili sme spoločne tradičné jedlá a prežívali sme príjemné okamihy, o ktoré sa delíme dodnes.



ANDSKÁ ZIMA V TRÓPOCH

Moja cesta sa presunula z karibského severu na hornatý juhozápad pri hranice s Kolumbiou, kde dominujú vysoké Andy. Tam sa nachádza už vyššie položené mesto Mérida, ktoré je hlavným turistickým bodom juhozápadnej Venezuely. Hneď za mestom začína Národný park Sierra Nevada, kde sa nachádza najvyšší vrch Venezuely Pico Bolívar s nadmorskou výškou 4 978 metrov. Mérida bola jediným mestom a oblasťou zároveň, kde mi bolo počas cestovania zima a musel som mať na sebe normálnu zimnú bundu s rukavicami a čiapkou.

Bolo vtipné pozorovať, ako sa v tropickej krajine plnej slnka a pláží predávajú na uliciach teplé rukavice, čiapky a šále. Pár kilometrov od Méridy som sa ocitol v malej dedinke Zea medzi mohutnými horami. Býval som u početnej rodiny môjho dobrého kamaráta Wilmera. Pani sa o mňa starala ako o svojho ďalšieho syna a celkovo ma v rodine prijali za svojho. Latinoameričania nemajú s podobnými vecami žiadny problém. Prostredníctvom svojej srdečnosti a dobroty vám dovolia vojsť do ich sŕdc. Hneď som si zamiloval tento vidiecky spôsob života a vôbec mi nebolo smutno za mestom a pouličným ruchom.



STOTISÍC BLESKOV ZA NOC

Maracaibo je najväčším mestom krajiny, pokiaľ ide o rozlohu. Rozprestiera sa na samom cípe severozápadnej časti a od zvyšku krajiny je takpovediac oddelené velikánskym jazerom s rovnomenným názvom Maracaibo. Kúpať sa tu však bohužiaľ nedá kvôli kontaminovanej vode, ale na to majú Venezuelčania predsa svoje panenské Karibské more. Keď studený horský vzduch narazí na teplo jazera Maracaibo cez ústie rieky Catatumbo, vytvorí sa tzv. Catatumbo blesk. Toto miesto bolo v roku 2015 zapísané do Guinessovej knihy rekordov ako najpravdepodobnejšie miesto na planéte, kde sa dá uvidieť nejaký blesk. Niekedy sa v tej oblasti vyskytne aj viac ako stotisíc bleskov za jedinú noc. Toto veľkomesto je zároveň najteplejším bodom krajiny, kde sa teplota šplhá na enormné čísla vo dne i v noci.



V historickom centre sa nachádza jedna úžasne pestrofarebná ulička Calle Carabobo plná farebných koloniálnych domčekov. Keďže na Latinskej Amerike milujem krikľavé farby, bol som tam ako doma. Ako doma som však bol v miestnej rodine, a to doslova. Osud mi to zariadil tak, že som krásne dva týždne mohol stráviť v rodine Quinterovcov. Gustavo a jeho mamina boli jedni z tých najlepších a najsrdečnejších ľudí, akých som počas mojich ciest stretol. Aj keď domácnosť ťahala len mamina, Gustavo jej pomáhal ako to išlo a spolu tak zvládali bojovať proti nepriaznivej sociálnej a finančnej situácii. Napokon, najmä kvôli nej, museli z krajiny odísť a momentálne žijú šťastný život za hranicami v susednej Kolumbii.



PÚŠTNE BLÁZNOVSTVO

Príroda toho Venezuele nadelila naozaj dosť, preto v krajine nájdeme tropický prales, nížiny,llanos, pohoria, pahorkatiny, rieky, jazerá, vodopády, pláže. K dokonalosti nám chýba už len nejaká púšť. Verte či nie, Venezuela ju naozaj má. V severozápadnej časti, už na pobreží Karibského mora, sa rozprestiera Národný park Médanos de Coro v štáte Falcón, hneď za mestečkom s rovnomenným názvom Coro. Keďže je to na skok od Maracaiba, s Gustavom sme sa tam vybrali spoločne. V tomto parku ma očarili obrovské piesočné duny, na ktoré som sa veľmi tešil. Prvýkrát som totiž zažil púštny adrenalín, keď som sa z vrchu kopcov doslova roloval dole vlastným telom. Púšť začína prakticky na kraji mesta a piesok vidieť všade na uliciach. Týmto pádom má Venezuela všetko, o čom každý cestovateľ môže snívať.

Komentáre