Cestovanie

Cestujete po Európe? Tieto štyri reštaurácie by ste mali navštíviť

"Máme pre vás zopár tipov, kde sa môžete najesť tak trochu netradične."

Webmagazin.sk/Iva, 23. júna 2018 11:00

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Ísť do zahraničia a vliecť si sebou zásobu potravín, to je niekedy nevyhnutnosť. Napríklad, ak by ste chceli ísť na severný pól... Avšak vzhľadom na to, že väčšina z nás dáva prednosť civilizovanejším končinám, je omnoho príjemnejšie – nielen pre našu batožinu, ale aj pre naše chuťové poháriky – spoľahnúť sa na miestnu kuchyňu. Máme pre vás zopár tipov, kde sa môžete najesť tak trochu netradične.

Archaion Gefseis v Aténach

Čo tak vyskúšať nefalšovanú antickú kuchyňu? Nemajte obavy – nepredložia vám tanier so spráchnivenými kúskami čohosi, čím sa pred dvetisíc rokmi živili starí Gréci. Jedlá sú tu čerstvé a voňavé. Archaion Gefseis, v preklade Dávne chute, ponúka autentickú grécku kuchyňu od roku 146 pred Kristom. Čiže žiadna musaka, žiadne souvlaki. Toto všetko prišlo do Grécka až neskôr spolu s osmanským osídlením. V antike sa síce ľudia pri stolovaní nezaťažovali vidličkami ani taniermi, ale až taká verná v napodobňovaní táto reštaurácia nie je.

Jedálny lístok síce nepozná potraviny ako ryža, zemiaky, cukor, zato si tu bohato môžete pochutnať na delikatesách, ktoré sa bežne jedli v antickom Grécku: obed zvyčajne pozostával z pšeničnej kaše, ryby a fíg. Kto sem príde na večeru, mal by si v žalúdku nechať dosť miesta. Večera totiž môže mať až dvanásť chodov: rôzne druhy zeleniny, výhonky, prasiatko, sépia vo vlastnej šťave. Chudák kuchár bol v začiatkoch prevádzky úplný čarodejník. Starogrécke recepty sú totiž viac než hmlisté, napríklad: „vezmi sépiu, daj k nej čerstvú šťavu, zeleninu, olivový olej a ocot.“ A hotovo. Mimochodom, dámy si tu okrem nevšedného jedla môžu vychutnať aj iné zmyslové potešenie. Čašníci, urastení Gréci, sa tu s gráciou pohybujú odetí v starovekých tógach.

Trattoria Nasca na Sicílii

Je vôbec možné zahnať v Taliansku hlad inak ako pizzou či cestovinami? Ale iste - pri troche šťastia tu napríklad objavíte aj hot dog... Samozrejme, ísť do Talianska a nedať si všadeprítomnú pizzu je prakticky nemožné, ale ak vás cesty zavejú až na Sicíliu, príde príjemná zmena. Ostrov je rajom pre milovníkov artičok. Pochádzajú práve odtiaľ a pochopiteľne sa tu vo veľkom pestujú aj konzumujú. Ak si chcete dopriať artičoky nielen ako prílohu na pizzu, zamierte do sicílskeho mestečka Cerda. V tradičnom podniku Trattoria Nasca môžete začať artičokami osmaženými na oleji alebo ľahkou artičokovou omeletou, pokračovať cestovinami s dvomi druhmi artičokovej omáčky a všetko spláchnuť artičokovým likérom. A keďže obyvatelia mestečka si svoj gastronomický poklad nadovšetko vážia, prejavili mu aj patričnú úctu: uprostred námestia v Cerde sa týči desaťmetrový pomník v tvare artičoky. A vždy v apríli sa tu koná aj artičokový festival.

Restoran Švejki juures v Talline

Keď si prostý dobrý vojak Švejk v úvode preslávenej Haškovej knihy natiera reumatické kolená opodeldokom, asi netuší, čo všetko ho na stránkach románu čaká... A určite ani to, že reštaurácie nesúce jeho meno budú lákať ľudí aj o sto rokov. Jednu z nich objavíte aj pri potulkách estónskym hlavným mestom. Založil ju Estónec, ktorý miluje české pivo, českú kuchyňu a Švejka: ešte pred otvorením reštaurácie ho mal prečítaného sedemkrát. Milovníci českých jedál tu nájdu všetko, čo patrí na český stôl. Spočiatku to bol tvrdý oriešok.

Napríklad typické české knedličky. V celom Estónsku sa používa hladká múka a tak špeciálna múka na knedličky prichádzala do reštaurácie až z Fínska z jedného miestneho mlyna. Okrem tradičného vepřo-knedlo-zelo sú v ponuke aj „bramboráky“, hoci v estónskom podaní až príliš diétne tenké a v lístku sú aj „korenené marinované párky“- čiže známi utopenci. V reštaurácii vyhráva len česká hudba a komu by bola dlhá chvíľa, môže sa začítať do Švejka. V estónčine, ruštine a nemčine.

Unsicht bar v Berlíne, Kolíne, Hamburgu

Jedlo musí byť nielen chutné, ale aj lákavé na pohľad...Pokrm na tanieri musí chutiť aj očiam... Tak týmto sa v nemeckom Unsicht bare absolútne nezaťažujú. A vedia prečo – z jedla na tanieri tu neuvidíte ani omrvinku. Takisto neuvidíte čašníka ani svojich spolustolovníkov. Je tu skrátka tma ako v rohu. Spoliehať sa môžete na chuť, čuch, hmat, len na zrak nie. Ale pozor – na tanieroch sú prvotriedne jedlá, žiadne „šlichty“. Jedlo si objednáte v osvetlenej časti, akurát, že z názvov nebudete príliš múdri: napríklad pokrm „letmý výlet do Álp do syrárskej výrobne“. Viete teda, že to bude čosi syrové, ale možno ani pri samotnej konzumácii nezistíte, čo ste si vlastne objednali. Stolovanie je už totiž v absolútnej tme. Zakázané sú mobily, svietiace hodinky aj zapaľovače. Obsluhe nerobí tma žiadne problémy, keďže čašníci sú nevidomí a myslia tu aj na zdanlivo vážne trampoty: ako jesť, aby som sa celý nezašpinil? Jednoducho – neservírujú tu jedlá, ktoré sú riskantné, napríklad špagety s omáčkami. Polievky sú v šálkach na pitie, jedlo na tanieri usporiadané v smere hodinových ručičiek. Čašník vám trebárs povie, že zemiaky máte na troch hodinách, syr je na deviatich. Jesť v tme je mimoriadny zážitok. Sú aj hostia, ktorí to nezvládnu a odchádzajú hladní, ale kto vydrží, je prekvapený touto skúsenosťou. Aj obyčajný varený zemiak dostáva v tme úplne nové chuťové rozmery.