Cestovanie

V Ugande je káva, ktorá dvakrát dáva

"Ako všetko africké, absolútne prírodné, absolútne bio, no bez hygieny a zbytočných marketingových nálepiek."

Matej Šulc, 8. mája 2013 6:00 „Pridaj mi ešte tisíc,“ prosí ma v kávovníkovom regióne Kasese, na úpätí jedného z najčarovnejších pohorí Afriky Mount Rwenzori v Ugande, boda boda, o sprepitné približne tridsaťpäť centov. Život motocyklového taxikára, ktorého tu každý nazýva boda boda, je ťažký. Za vyše desaťkilometrovú cestu hore údolím som zaplatil, rovnako ako domáci, približne sedemdesiat centov.

Pri cenách benzínu takmer na európskej úrovni viezť bieleho za túto cenu pre neho nie je dobrý biznis. A neskúsiť si vypýtať od boháča z Európy nejaké peniaze navyše by bol predsa hriech. S odôvodnením, že biznis je biznis, a že sa na vyššej cene mal dohodnúť vopred a nie žobrať na konci o almužnu, ho posielam preč. Dvojité ceny sú totiž v Ugande veľmi časté, takže je dôležité dohodnúť si cenu hneď na začiatku. Inak môžete preplatiť všetko aj niekoľkonásobne.

To, že Kasese je chudobný región, spoznávam už hneď na začiatku. Pri porovnaní s hlavným mestom Kampala sú tu ceny nielen dopravy niekoľkonásobne nižšie. Naopak vrecká belochov, ktorí prídu pozorovať do národných parkov posledné zvyšky zachránenej africkej prírody za stovky dolárov, omnoho tučnejšie.

Postupujem ďalej do horskej dediny Kilembe, kde ma víta iba polorozpadnutá odstavená baňa na meď a strmé svahy posiate najrozličnejšími plodinami. Spomedzi všetkých, ktoré sa tu pestujú, je ale najdôležitejšia a najuznávanejšia iba jedna. Káva.

Káva - symbol bohatstva

„Muž, čo u nás nemá kávu, je považovaný za ženu,“ poznamená mladý učiteľ Selevan. Vie, o čom hovorí. Sám pochádza z plantážnickej rodiny a na jeho pozemku mu vyrastá niekoľko mladých kávovníkov. A keďže je správny muž, s ich rastom čaká na svoje bohatstvo. A nie náhodou.

Z jedného rodiaceho kávovníka môžu mať pestovatelia ročne až niekoľko kilogramov kvalitnej kávy, ktorej cena sa priamo na plantážach pohybuje okolo piatich dolárov za kilogram. Miestni z týchto peňazí dokážu celkom spokojne pokryť životné náklady a poslať svoje deti do škôl. Nakoľko tu je bežné mať v rodine šesť, osem aj desať detí, náklady len na školné, ktoré predstavuje pri najbežnejšom type škôl minimálne dvadsaťpäť eur ročne, sa pre rodiny bez plantáží, a teda výraznejšieho finančného príjmu, šplhajú do neúnosných výšok.

Medzi banánmi

Napriek tomu, že Uganda je druhým najväčším producentom kávy na čiernom kontinente a siedmym na svete, je až deväťdesiattri percent z celkového počtu pol milióna fariem malou rodinnou záhradkou.

Rýchlo zabúdam na tradičné kávovníkové plantáže s kríkmi nasadenými v lineárnych radoch, ktoré sú elektronicky polievané a hnojené. Predstava tunajšej kávovníkovej plantáže je úplne iná. Samotné kríky totiž musím hľadať v náhodne rozosiatej záhrade plnej banánovníkov, kukurice, podzemnice olejnej, cukrovej trstiny alebo u nás úplne neznámych afrických pôvodných plodín kasavy či jamu. Nikdy to ale nie je problém. Pre domácich je možnosť previesť bieleho svojou záhradkou a ukázať mu svoju prácu so cťou, takže sa stačí pristaviť pri oddychujúcom farmárovi a prehliadka sa môže začať.

Náročnejšie je ale zistiť logiku náhodného usporiadania plodín v záhradke, či skôr plantáži, ako si svoje záhrady domáci veľkolepo nazývajú. Aj tu vidíme pozostatky koloniálnej doby, ktorá priniesla na čierny kontinent okrem iného aj plantážnictvo. Pri hlbšom zisťovaní logiky pestovania sa ale ďalej nedostaneme. Na otázku prečo je to tak, totiž každý odpovie iba pokývnutím ramena a africkým príslovečným „Mmmm...“.

Na drevenom uhlí

V porovnaní s Európou je iná samozrejme aj príprava kávy. Špeciálne stroje, ktoré pri presnej teplote miešajú a pražia kávu, nahrádza skúsené oko barmanky. Káva sa v tradičnej africkej kaviarni praží na panvici, ktorá je položená na grile s dreveným uhlím. Správne opražená sa potom pomelie ručným mlynčekom, zaleje, nechá vylúhovať a pomocou sitka pretlačí na spodok kanvice. Nasleduje už iba naliatie do pohárov a osladenie trstinovým cukrom. Iný tu totiž nemajú.

Ako všetko africké, absolútne prírodné, absolútne bio, no bez hygieny a zbytočných marketingových nálepiek.

Komentáre