Biznis

Vytlačme si peniaze, povedali na ostrove Guernsey

"Spojené štáty americké si prostredníctvom inštitúcie FED tlačia peniaze a zdá sa, že tento systém v globálnom merítku nefunguje. V rámci menšieho prostredia však fungoval - príkladom je ostrov Guernsey."

Erik Stríž, 3. septembra 2013 12:00

Malý ostrov, uzavreté prostredie

Guernsey je neveľký ostrov medzi Veľkou Britániou a Francúzskom, ktorý má vo svojej nadlhšej uhlopriečke (od severozápadu po juhovýchod) iba 16 kilometrov. Celý ostrov môžete prejsť pešo v priebehu jediného dňa a vzhľadom k pomerne rovinatému povrchu aj bez väčších ťažkostí. Takýto malý priestor je ideálny pre sociálne a peňažné experimenty, pretože sa dá veľmi jednoducho a efektívne zmerať dopad rôznych opatrení.

Ľudia aj zdroje sú, peniaze nie

Začiatkom 19. storočia sa aj obyvatelia ostrova Guernsey stretávali s dôsledkami vojen, ktoré súhrnne označujeme ako napoleoské. V našom kontexte nemáme na mysli ani tak demoralizáciu obyvateľstva a nedostatok pracovných síl, ale skôr nedostatok financií. Ohromný objem finančných prostriedkov bol investovaný do vojen, pričom po ich skončení v rozpočte ostrova neostali žiadne peniaze. Išlo o pomerne netriviálnu situáciu, pretože na ostrove sa síce používali anglické bankovky, avšak neexistovali žiadne inštitúcie schopné ostrovu požičať. Banky na ňom ešte v tej dobe neexistovali a cesta agresívneho zvyšovania daní nebola prípustná.

Práve v tomto období sa ostrov potýkal s potrebou výstavby tržnice, ktorá by plnila funkciu obchodného centra pre poľnohospodárov predávajúcich vypestované plody a ktorá by fungovala ako aktívny obchodný trakt. Ostrov bol pomerne významným prechodným prístavom pre lode plaviace sa po dnešnom Anglickom kanáli a Keltskom mori.

Vytlačíme si vlastné peniaze

Parlament na čele s vtedajším guvernérom sa zhodol na pomerne netradičnom riešení komplikovaného problému. Rozhodol sa vytlačiť nové peniaze len pre účely vyplatenia robotníkov podieľajúcich sa na stavbe tržnice. Stavba mala byť vyhotovená z kameňa a dreva a tieto prostriedky boli na ostrove v mimoriadnom množstve. Chýbali teda iba peniaze.

Parlament vytlačil vlastné peniaze, ktoré na ostrove zaviedol ako súbežné spolu s tými anglickými. Peniaze sa stali akceptované všetkými obyvateľmi aj miestnymi podnikateľmi a robotníci si za ne mohli dovoliť nakupovať všetko, čo potrebovali. Hodnota oboch mien bola rovnaká, takže nevznikal problém ani s ich konverziou a prepočítavaním v praxi. Na bankovkách bolo dokonca napísané "Demand the sum of one pound", teda, že hodnota tejto bankovky zodpovedá hodnote jednej libry.


Vláda sa snažila zabrániť inflácii tým, že prijala opatrenie - zvýšenie daní. Toto nové daňové zaťaženie však nebolo také výrazné, aby sa stalo pre obyvateľstvo likvidačné a systém fungoval efektívne. K inflácii meny nedochádzalo a štát Guernsey začal tento koncept využívať častejšie. Vláda skrátka našla spôsob, ako v pomerne uzavretom a zdrojovo nezávislom priestore udržať životnú úroveň a príjmy obyvateľstva spolu s tak často skloňovaným “verejným blahom”.

Systém napadli anglickí bankári

Tento systém však spolu s globalizáciou nemohol vydržať dlhšie než niekoľko rokov. Peňažným experimentom, ktorý sa stal medzičasom takmer štandardom, sa začali zaoberať aj vysokopostavení bankári v Spojenom kráľovstve. Tvrdili, že jeden štát nemôže existovať samostatne a bez zásahu okolitého sveta - teda bez regulácie. "Je nezdravé nechať vládu financovať svoje projekty bez zadĺženia," zneli ich hlasy.

9. októbra 1836 sa zabehnutý finančný systém na ostrove Guernsey ukončil a zaviedla sa regulácia verejného dlhu, kontrola objemu finančných prostriedkov v obehu a samozrejme finančné pôžičky od bánk. Tento systém už neposkytoval možnosť tlačiť si vlastné peniaze.

Zaujímavé je, že v priebehu trvania tohto peňažného experimentu (1816/1820 až 1836) v štáte Guernsey neexistoval žiadny verejný dlh. Je otázne, či by takýto systém fungoval aj v dnešnom svete, takmer storočie po reforme v Guernsey. Dnes je tento ostrov atraktívnym miestom pre turistov, ktorých dokáže osloviť predovšetkým historickými pamiatkami a architektúrou podobnou tej anglickej.

Komentáre