Biznis

Kam až sa dostali obchodníci z Oravy?

"Na Orave sa obchodovalo vo veľkom."

Jozef Polešenský, 10. októbra 2012 13:00 V súčasnej ére ázijskej nadvlády v textilnom priemysle si už sotva niekto spomenie, že územie dnešného Slovenska v časoch Rakúsko-uhorskej monarchie bolo v 18. a 19. storočí významným producentom a vývozcom ľanového plátna na medzinárodných trhoch. Vtedajší plátenníci so svojim tovarom často putovali nielen na juh Európy, ale historické kroniky zaznamenali aj ich cesty do Palestíny, či na sever Afriky.

Plátenníctvo bolo od polovice 18. storočia významným zdrojom obživy v regiónoch Spiša, Oravy a Šariša. Údaje z toho obdobia hovoria, že dve tretiny produkcie textilného plátna v Uhorsku sa vyrobilo na území dnešného Slovenska. Na Spiši mali obchod s plátnom v rukách balkánski obchodníci z južných častí Uhorska, nemeckí mešťania a Židia. Obchodníci z cudziny prichádzali do Spišskej a ďalších hornouhorských stolíc na jar, aby od výrobcov odkúpili objednané plátno, ale zásobovali sa tiež nákupmi na trhoch.

Bohatší roľníci a mešťania obchodovali vo veľkom

Na Orave sa plátenníctvu venovali výlučne domáci obyvatelia. Údaje z roku 1832 hovoria o počte 14.300 domoch, ktoré sa venovali výrobe plátna a ktorého sa v priebehu roka vyrobilo okolo 2,5 milióna metrov. Plátno predávali drobní výrobcovia podomovo a na trhoch, aj to zväčša iba v okolí svojho bydliska. Bohatší roľníci a mešťania, ktorí vlastnili aj mangle a farbiarne, obchodovali vo veľkom. Skupovali plátno v obciach hornej Oravy a zvážali ho na ďalšie spracovanie do centier ako Slanica, Námestovo, Ústie nad Oravou, Bobrov, Klin aj ďalších obcí, z ktorých upravené plátno putovalo prostredníctvom miestnych predajcov do cudziny.

Ako potvrdila uznávaná kronikárka a spisovateľka regiónu spod Babej hory a Pilska Eva Kurjaková, plátenníci z hornooravských obcí odchádzali v upravených vozoch s tovarom do sveta už začiatkom kalendárneho roka a vracali sa domov pred Vianocami. "Tie predvianočné návraty chlapov zo sveta dodávali atmosféru celých Vianoc. Rozprávali sa príhody z ciest a napríklad vianočné ozdoby, aj ich vešanie na stromčeky priniesli na Oravu plátenníci. Podobne aj umiestnenie vianočného stromku vrcholcom hore," načrela propagátorka ľudových tradícií E. Kurjaková do studnice vianočných zvykov, ktoré ovplyvnilo pred 200-300 rokmi na Orave plátenníctvo.

Mali svoje teritórium

Plátenníctvo dlhé desaťročia vplývalo na život hornooravských obcí. Svoje špecifiká malo nielen samotné spracovanie ľanu na nite a následné tkanie plátna, ale aj jeho bielenie, farbenie a distribúcia. Plátenníctvo na dlhé desaťročia ovplyvnilo napríklad aj výrobu konských povozov v regióne, ktoré museli byť dostatočne pevné a schopné absolvovať dlhé trasy. V tom období sa Oravci ukazovali ako zdatní obchodníci. Najskôr plátennícke rodiny, neskôr každá obec, kde robili s plátnom vo veľkom, mala svoje teritórium. Slaničania chodili pravidelne do Chorvátska, Slavónska, Dalmácie, ale aj Palestíny a dokonca až do Egypta. Z Bobrova obchodovali v Bulharsku aj Moldavsku a rajonizácia oblastí bola typická tiež pre ďalšie obce.

Plátenníctvo po prvej polovici 19. storočia už nestačilo konkurovať stále vzrastajúcej priemyselnej výrobe v rakúskej časti monarchie a postupne začalo upadať. Ľanové plátno svojou kvalitou strácalo konkurenčnú schopnosť s bavlnenými tkaninami a na Orave sa začiatkom 20. storočia plátenníctvom príležitostne živila už len malá časť domácich roľníkov, po roku 1948 však definitívne zaniklo.

Pôvodne existovalo tradíciou vytvorené rajonizovanie oblastí predaja podľa rodín, koncom 19. storočia sa presunulo na obce, odkiaľ sa plátno rozvážalo (plátenníci zo Slanice obchodovali v Chorvátsku, Slavónsku, Dalmácii, Zadunajsku i v Palestíne a Egypte, z Bobrova v Bulharsku, Moldavsku, Rumunsku a pod.). Domáce plátno však svojou kvalitou nestačilo konkurovať manufaktúrnym a priemyselným výrobkom z rakúskej časti monarchie, najmä z českých krajín (o. i. aj lacným bavlneným tkaninám) a od polovice 19. storočia postupne zanikalo.

Komentáre