Biznis

Na čom zarobili bohatí: Andrew Carnegie

"Andrew Carnegie je typickým figurantom zrealizovaného amerického sna. Nedobre zabezpečený imigrant sa dočkal označenia za druhého najbohatšieho človeka v histórii."

Erik Stríž, 1. októbra 2013 12:00 Andrew Carnegie sa narodil 25. novembra 1835 do rodiny neskorších škótskych emigrantov. V tom čase malý Andrew mal možnosť stretnúť sa s veľkým novým svetom, USA, avšak jeho pohľad zrejme nebol celkom pozitívny. Vzhľadom k biednym podmienkam a slabému rodinnému zázemiu musel pracovať už ako 12-ročný, čo v tom čase nebolo až také výnimočné. Údajne pracoval 12 hodín denne od pondelka do soboty, pričom za jeden takýto týždeň práce zarobil dva americké doláre. V tom čase išlo samozrejme o celkom inú hodnotu, než je tomu dnes, avšak stále mladého Andrewa táto utŕžená suma nemala šancu dostať von z chudobného prostredia.

Napriek zdanlivej chudobe a všade prítomnému šetreniu na všetkom možnom i nemožnom sa rodina Carnegiovcov rozhodla, že svojmu synovi poskytne aspoň hrubý základ pre budúci profesionálny a snáď aj osobnostný rast. Andrew preto navštevoval večernú školu, čo sa neskôr ukázalo ako správny krok. Z pozície robotníka, pre ktorú bola typická hrubá manuálna práca, sa Andrew presunul na pozíciu poslíčka, ktorý mal na starosti v prvom rade administratívnu a terénnu prácu. Pracoval pre tú istú firmu, avšak teraz priamo “pod” šéfom.

Kariérny vrchol v osemnástich

Následný kariérny postup mladého Andrewa bol priam raketový. Než sa mu podarilo dovŕšiť osemnásty rok života, prešiel niekoľkými administratívnymi pozíciami vo viacerých spoločnostiach, významné posty zastával v železniciach, v telegrafnej spoločnosti (vtedajšej obdoby dnešných mobilných operátorov) a vo svojich osemnástich rokoch sa Andrew stal dokonca vedúcim pittsburghskej divízie železničnej spoločnosti.

Nadobudnuté znalosti miestnej legislatívy, finančných procesov a s významnou dávkou vnútornej motivácie sa neskôr Andrew rozhodol do akcií firmy vložiť svoje peniaze, čo sa mu neskôr preukázalo ako správny krok. Vďaka vyplateným dividendám nadobudol kapitál pre svoju neskoršiu činnosť, ktorú možno porovnávať snáď iba s J.D. Rockefellerom.

Vojna ako základ budovania bohatstva

Podobne ako “náš” Tomáš Baťa, tak aj Andrew Carnegie získal najviac práve z vojny. V skutočnosti nie ona samotná, ale dopyt po určitej komodite sa stal základom pre rozmach majetku aj obchodnej činnosti. Oceľ bola v 19. storočí mimoriadnou inováciou v ťažkom priemysle, dovtedy sa používalo najmä železo. Oceľ mala veľký potenciál a využíva sa dodnes vďaka jej technickým vlastnostiam a primeranej obstarávacej cene. Carnegie investoval do novo vznikajúceho oceliarskeho priemyslu a práve tento krok mu vyniesol jeho spektakulárne bohatstvo. V roku 1901 vznikla zlúčením viacerých menších podnikov slávna US Steel Corporation a Carnegieho majetok sa v tej dobe počítal v miliónoch dolárov. Oceľ sa totiž stala využívaná v neuveriteľne širokom spektre.

Významný filantrop

Andrew Carnegie však nie je iba predstaviteľom amerického sna, ktorý je typický zarobením veľkých peňazí a následným dožívaním v blahobyte. Carnegie, snáď vzhľadom k jeho chudobným začiatkom, dokázal investovať enormné finančné prostriedky do charity a podpory chudobných. Filantropiu povýšil až do tej úrovne, že sa neskôr celkom prestal venovať obchodu a naplno sa zaoberal pomocou druhým. K jeho aktivitám patrilo najmä zriaďovanie bezplatných verejných knižníc a podpora vzdelávacích iniciatív, dobrou ukážkou je napríklad aj známa Carnegie Mellon University založená práve za týmto účelom.

Andrew Carnegie zomrel v roku 1919 v štáte Massachusetts natzápal pľúc. Zaujímavosťou je, že na základe závetu venoval na dobročinné účely takmer celý svoj majetok, ktorý v tom čase predstavoval približne 350 miliónov amerických dolárov.

Komentáre