Auto&Techno
Viete, čo je Smart TV a ako funguje 3D?
Erik Stríž, 2. apríla 2013 14:00
Čo je to Smart TV?
Smart TV je všeobecné označenie pre televízory, ktoré umožňujú dodatočnú inštaláciu aplikácií. Je to veľmi podobný princíp ako na mobilných telefónoch - máte k dispozícii internetový obchod, v ktorom sa nachádzajú bezplatné aj platené aplikácie pre vaše zariadenie a je na vašom rozhodnutí, ktorú z nich si vyberiete a nainštalujete. Takto môžete mať v televízore napríklad aj hry, môžete komunikovať cez Skype alebo prehliadať internetové stránky či videá z YouTube. Samozrejme potrebujete mať televízor pripojený na internet. K tomuto účelu sú moderné televízie vybavené buď klasickým konektorom Ethernet alebo dokonca Wi-Fi prijímačom. Tiež môžete nájsť také televízie, ktoré majú v sebe integrovanú funkciu Wi-Fi Ready. To znamená, že Wi-Fi prijímač v sebe síce nemajú, za malý poplatok si ho však môžete nechať v predajni zakúpiť a nechať nainštalovať.

Každý výrobca využíva svoje vlastné Smart TV rozhranie. Niektoré spoločnosti sa už síce s cieľom zjednotenia týchto platforiem púšťajú do spolupráce, avšak momentálna situácia na trhu je taká, že treba vyvíjať aplikácie samostatne pre televízie Samsung, LG, Sony, Philips a podobne. Ak by ste ale stáli pred otázkou, či si za Smart TV priplatiť, mali by ste sa v prvom rade informovať u predajcu, či má v ponuke aj alternatívy. Niektoré televízie síce nedisponujú prívlastkom “Smart”, aj tak však ponúkajú prehliadanie internetu, sledovanie YouTube videí, komunikovanie cez Skype alebo dokonca Facebook.

Jedno 3D nestačí
Ak si myslíte, že 3D je spoločné označenie pre jednu a tú istú technológiu, mýlite sa. Technológií umožňujúcich zobrazenie hĺbky je viac a každý výrobca využíva vlastnú. Prvé 3D televízory využívali pomerne primitívnu metódu zobrazenia 3D obsahu pomocou rýchleho prepínania obrazu, pričom za pomoci LCD okuliarov ste videli jedným z očí iba jednu scénu. Druhým okom ste videli scénu posunutú o určitý uhol, čo sa prejavilo ako stereoskopický efekt, teda 3D. LCD okuliare skrátka rýchlo prepínali priehľadnosť sklíčiek. Aby to bolo možné, potrebujete okuliare napájať za pomoci batérie a ak sa náhodou LCD plôšky poškodia, môžete celé okuliare rovno reklamovať alebo zahodiť - pretože v tom prípade už žiadne 3D neuvidíte. Túto technológiu stále používajú všetky televízie od Samsungu a síce je spoľahlivá v otázke vytvárania stereoskopického efektu, niektorým divákom spôsobuje bolesti hlavy a očí. Nám sa pri testovaní tejto technológie však žiadny negatívny efekt nedostavil. Keď sa LCD technológia v 3D okuliaroch, zvykne sa používať aj označenie LCS - miesto "Display" sa použije presnejšie označenie "Shutter", teda významovo "clona". LCS je akronym od "liquid crystal shutter", teda clona z tekutých kryštálov.

Existuje aj iná technológia, ktorú voláme polarizačná alebo pasívna. Tá zobrazuje 3D efekt na základe efektu polarizácie, čo je technicky komplikovanejšia technológia ako LCD (aj keď z fyzikálneho hľadiska rovnako jednoduchá). Okuliare nepotrebujú batériu, sú ľahšie, krajšie a pohodlnejšie. Táto technológia sa používa v kinách a už pomerne dlhý čas ju úspešne využíva spoločnosť LG. Tá ju nazvala CINEMA 3D a vďaka svojej spoľahlivosti významne ohrozila Samsung. 3D obraz s použitím polarizačných okuliarov je rovnako dobrý ako v prípade LCD prepínania, navyše umožňuje sledovanie obrazu z väčších uhlov a nespôsobuje bolesť hlavy a očí, pretože obraz nebliká. Okuliare od LG sme mali možnosť vyskúšať aj v kine a na naše prekvapenie fungovali rovnako dobre ako tie, ktoré dostávate od personálu. V porovnaní s LCD okuliarmi takto do popredia vystupuje ešte jedna výhoda, že keď si v kine zakúpite 3D okuliare, budete ich môcť používať aj doma na vašom televízore.

Tenký, tenší, najtenší. Ako je to možné?
Moderné televízie sú stále tenšie a mnohé z nich pokorili aj hranicu jedného centimetra. Celkom prirodzene tým vzniká otázka, ako je niečo také možné a kam vlastne výrobca umiestňuje celé technické vybavenie televízora. Trend zužovania profilu televízie zasiahol každého jedného výrobcu televízorov a tí už sami vyvíjajú nové technológie, ktoré im to umožňujú. Najväčší podiel na stále tenších televízoroch má technológia zobrazenia. Pôvodné CRT televízie museli byť hlboké, pretože to vyžadovala samotná technológia obrazu. Naopak, moderné OLED televízie môžu byť tenké aj jeden centimeter, pretože jednotlivé pixely svietia samé o sebe a ich veľkosť je nepatrná.
