Auto&Techno

Pred 140 rokmi spustili prvú telefónnu sieť na území Slovenska

"Za vynálezcu telefónu je všeobecne považovaný americký vynálezca Alexander Graham Bell."

TASR, 15. júna 2024 8:24 Prešporok/Bratislava 15. júna (TASR) – Prvá telefónna sieť na území Slovenska a tretia na území Uhorska začala fungovať v Bratislave, zaslúžil sa o to prešporský rodák a podnikateľ Karl Kragl. V sobotu 15. júna od tejto udalosti uplynie 140 rokov.

Za vynálezcu telefónu je všeobecne považovaný americký vynálezca Alexander Graham Bell, ktorý naň 7. marca 1876 získal od amerických úradov patent, neskôr však boli čiastočné zásluhy na jeho vzniku pripísané aj ďalším ľuďom. Patril medzi nich napríklad taliansky vynálezca Antonio Meucci, americká inžinierka Elisha Gray či nemecký fyzik Johann Philipp Reis.

Prvú telefónnu sieť na Slovensku spustili 15. júna 1884.

Prvé verejné predvedenie telefónu na území Slovenska sa uskutočnilo pomerne krátko (necelých 22 mesiacov) po jeho patentovaní – už 15. decembra 1877. Praktická ukážka funkčnosti tohto vynálezu však v Uhorsku nepadla na úrodnú pôdu a nevzbudila záujem miestnych úradov. O šírenie nového vynálezu sa tak museli postarať jednotliví nadšenci.

Prvými lastovičkami telefonizácie Uhorska boli bratia Puskásovci, ktorí v roku 1881 inštalovali prvé telefónne siete v Budapešti a Temešvári. Tibor Puskás sa zároveň postaral aj o inštaláciu prvej telefonickej linky na území Bratislavy. Telefón nainštaloval v Grasalkovičovom paláci u arcivojvodu Fridricha – viedla z arcivojvodovej kancelárie do maštalí.

Zásluhy za vytvorenie prvej telefónnej siete v Prešporku však bratia Puskásovci nezožali, pripadli prešporskému rodákovi a podnikateľovi Karlovi Kraglovi. Jej začiatky boli neľahké, spočiatku ju tvorilo iba 12 platiacich zákazníkov. Telefónna ústredňa sa nachádzala v dome stojacom na Obchodnej ulici. Pôvodný dom postupom času schátral, na prelome tisícročí bol preto strhnutý a nahradila ho replika.

Kragl sa pri rozširovaní telefonickej siete musel okrem skeptického postoja obyvateľstva k novinke vysporiadať aj s požiadavkami úradov, ktoré žiadali súmernú inštaláciu vedenia, aby vedenie nehyzdilo vzhľad mesta. Telefonická sieť sa však napriek tomu pomaly rozrastala – koncom roka 1887 spájala 68 účastníkov, v roku 1893 už 156.

Rozmach mestskej telefonickej siete v 90. rokoch 19. storočia súvisel s rozmachom telefonizácie na celom území Uhorska. Telefonické siete v tom čase vznikli nielen v Košiciach, Nitre a Komárne, ale aj na miestach hojne navštevovaných turistami, teda napríklad vo Vysokých Tatrách.

Po sprevádzkovaní medzimestského prepojenia Kraglovu telefonickú sieť v roku 1894 odkúpil štát a on sa následne utiahol do ústrania.

Tempo telefonizácie začalo postupne naberať na obrátkach. Nové linky pribúdali najmä v severo-južnom, nie východo-západnom smere, pretože bolo potrebné zaistiť spojene s hlavným mestom Uhorska – Pešťou ležiacou na juh od Slovenska. Podobná situácia bola aj v rakúskej časti monarchie, ktorá sa orientovala na Viedeň. Dlho preto absentovalo východo-západné spojenie medzi oboma polovicami krajiny. Zlepšenie prišlo až po skončení prvej svetovej vojny.

Významným pokrokom bolo vybudovanie medzinárodného telefónneho spojenia Berlína, Prahy, Bratislavy a Budapešti diaľkovým káblom (nie nadzemným vedením) v roku 1925. Káblové spojenie Prahy a Bratislavy výrazne skrátilo čakanie na hovor na tejto linke – pôvodne to bola jedna až tri hodiny, po položení kábla iba štyri až 12 minút.

V 30. rokoch sa začala postupná automatizácia telefonických ústrední, zbrzdila ju však druhá svetová vojna. Po jej skončení sa však ešte viac urýchlilo zavádzanie telefonických liniek do domácností.

V roku 1946 bolo na Slovensku 16.815 telefónnych staníc, o sedem rokov neskôr, v roku 1953, ich bolo už približne päťnásobne viac – 85.000. V rovnakom roku bola do telefónnej siete pripojená aj posledná obec – Krajná Bystrá.

Jej pripojenie do siete však neznamenalo koniec rozširovania telefónov do domácností, ale akoby zarodilo ešte vyššiu rýchlosť. Za štyri roky, do roku 1957, pribudlo 30.000 ďalších telefónnych aparátov, do roku 1980 ďalšieho štvrť milióna.

Dnes, v ére mobilných telefónov, keď používateľov už neobmedzuje telefónne vedenie, už má telefón skoro každý. Niektorí ľudia ich vlastnia dokonca viacero a mnohí ľudia si bez nich nevedia predstaviť svoj život, či už ide o prácu alebo zábavu.

Komentáre