Auto&Techno

Meteorický roj je udalosťou aj pre vedcov

"Perzeidy sú meteorické roje, ktoré môžeme tento rok sledovať 11. a 12. augusta. Ak ste to včera nestihli, sledujte nočnú oblohu aspoň dnes, uvidíte niečo výnimočné."

Erik Stríž, 12. augusta 2013 14:00
Ilustračná fotografia Foto: NASA
Nejde však iba o veľkolepé divadlo prírody, Perzeidy predstavujú udalosť aj pre vedcov a NASA. Pomocou nich zisťujú viac o Slnku, dynamickom systéme počasia a priestoru, ktorý obklopuje Zem. Tak to aspoň tvrdí NASA na svojich webstránkach.

Ilustračná fotografia Foto: NASA

Malé kúsky kométy hrubé ako papier


Perzeidy sú vo svojej podstate prach z kométy putujúci medziplanetárnym priestorom a zhodou okolností v tomto čase časť z nich prechádza veľmi blízko Zeme. Tá ich svojou gravitáciou priťahuje a to, čo potom po nociach vidíme - dlhé biele pruhy na oblohe - sú v skutočnosti horiace častice prechádzajúce našou atmosférou. Šanca, že by niektorý z meteorov dopadol za povrch Zeme, je minimálna, až skoro nulová. Telesá, ktoré nezhoria v atmosfére celé a ich časť dopadne na povrch, sa volajú meteority.

Perzeidy sú teda malé fragmenty roztrhaného chvostu kométy Swift-Tuttle, ktorý obieha okolo Slnka raz za 130 rokov. Žiadne padajúce hviezdy, ako sa zvykne ľudovo týmto úkazom na oblohe hovoriť. Niektoré častice sú veľké asi ako eurová minca, väčšina z nich má však hrúbku len mierne presahujúca hrúbku papiera. Aj napriek tomu ich počas týchto nocí v atmosfére zhorí od 10 do 40 ton! Prach v sebe obsahuje aj minerály a kovy z ich materských telies, ako je sodík, kremík, vápnik a horčík.

Nočné svietiace oblaky sú spôsobené prachom z meteorov, ktorý sa dostane do atmosféry. Foto: NASA

Na prach radarom a laserom


Radarové systémy zriadené po celom svete dokážu sledovať pohyb takýchto telies. Meteory sa zrazia s atómami v atmosfére a nechajú za sebou dráhu plnú elektrónov a nabitých častíc. Táto elektricky nabitá oblasť sa správa ako perfektné zrkadlo pre radarové vlny, takže radar odrazí späť signál aj informácie o polohe a Dopplerovom posune.

Ten môže byť použitý pre meranie rýchlosti a smeru vetrov pozadí atmosféry vo výškach, kde vznikajú meteorické chvosty, teda medzi 60 a 100 km vysoko na oblohe. A keďže pri Perzeidoch existuje množstvo takýchto “chvostov”, môžu byť použité pre meranie rýchlosti a smeru vetrov priebežne, minútu po minúte.

Podobné techniky, ale s použitím laseru, môžu byť použité aj na mapovanie výskytu sodíka v celej atmosféry a tým sledovať globálny cirkulačný systém. Tento systém napríklad “zametá” spálený prach k pólom, kde sa potom v lete môžu na oblohe vyskytovať takzvané nočné svietiace oblaky.

Komentáre