Auto&Techno

Legendárne mobily alebo ikonická kamera v telefóne

"Bol drahý, vyzeral ako kamkordér a bol jeden z tých telefónov, ktorého charakter už nedosiahne snáď žiadny iný. A navyše to bol skutočne plnohodnotný smartfón, pretože umožňoval inštaláciu aplikácií."

Erik Stríž, 16. augusta 2016 12:00

Unikátna variabilná konštrukcia

Nokia N90 je jedinečné multimediálne zariadenie ešte aj dnes. Keď ho fínska značka predstavila a uviedla na trh, ostatní výrobcovia sa ju snažili iba márne napodobniť. Po pomerne krátkom čase rovnaká spoločnosť tento model telefónu modernizovala a nazvala ho N93, neskôr N93i, ale pôvodca ostal iba jeden.

Telefón bol vo svojej podstate vyklápajúce sa “véčko”, horná strana patrila displeju a spodná klávesnici. Nevšednou zaujímavosťou bol otáčajúci sa kvádrik medzi nimi, ktorý mal v sebe umiestnenú optiku fotoaparátu s optickým približovaním. Vtedy to bola veľká vec a keď sa pozeráme na techniku v moderných fotomobiloch, stále v nich optický zoom nenachádzame.

Telefón N90 bol neuveriteľne veľký a ťažký. Tvrdím to z osobnej skúsenosti, sám som bol asi dva roky majiteľom tohto jedinečného zariadenia a už pred desiatimi rokmi som sa stretával so zvedavými pohľadmi okoloidúcich, keď som telefonoval. Vážil 174 gramov a v zatvorenom stave mal hrúbku až dva a pol centimetra, čo dnes skoro nemysliteľné.

Kryty telefónu boli plastové, ale budili dojem drahého zariadenia. Nokia N90 ním aj skutočne bola. Displeje však boli prekryté obyčajným priehľadným plastom, v roku 2005 ešte o použití ochranných skiel nebolo ani slychu.

Dva displeje na jednom mobile

Dnes je displej alfa a omega každého smartfónu a tabletu. Keď sa dnes pozrieme na technické údaje displejov na N90, vyvoláva to skôr úsmev. Telefón za tri výplaty mal 2-palcový obraz s rozlíšením 352×416 pixelov a zobrazoval 256-tisíc farieb. Len pre porovnanie, dnes nájdete telefón za polovicu priemernej slovenskej výplaty s rozlíšením displeja 1920×1080 pixelov a so štandardným zobrazením 16 miliónov farieb.

Malý displej za vonkajšej strane véčka mal rozlíšenie 128×128 pixelov a zobrazil 65-tisíc farieb. Slúžil, okrem iného, na zobrazovanie času a prijatých esemesiek. Zaujímavou funkciou bola možnosť využívania vybraných funkcií telefónu práve cez tento malý displej, ponukou sa dalo pohybovať pomocou joyisticku na boku telefónu. Ten sa zvykol po rokoch kaziť, strácal svoju pevnosť a presnosť.

Žiadna odozva na dotyk neexistovala, prostredím ste sa pohybovali pomocou plochého kurzora s potvrdzovacím stredom a ostatných tlačidiel na klávesnici. Medzi nami, toto bol oveľa praktickejší spôsob ovládania a písania, ako tie dnešné dotykové obrazovky.

Prvé automatické zaostrovanie v telefóne

Kamera a fotoaparát boli práve tie technické míľniky, pre ktoré si zákazníci vyberali tento cenovo premrštený telefón. Výrobca v ňom vôbec prvýkrát v histórii mobilných telefónov využil funkciu automatického zaostrovania, čo bol významný technologický pokrok. Sledovať, ako obyčajný mobil dokáže preostrovať, bolo v roku 2005 niečo fantastické.

Fotoaparát na otočnej konzole obsahoval obrazový snímač s rozlíšením dva megapixely, fotky mali teda rozmer 1600×1200 pixelov. V porovnaní s takou Sony Xperia X s 23-megapixelovým fotoaparátom to vyznieva takmer komicky, ale fotky boli naozaj pekné.

V prvej dekáde 21. storočia sa ešte mobilné telefóny pomerne stritke rozdeľovali na fotomobily, hudobné mobily, obyčajné mobily, komunikátory a tak ďalej. Nokia N90 bola najlepším fotomobilom na svete a k tomu pridávala možnosť nahrávania videí vo vysokej kvalite priam spektakulárnym spôsobom - telefón sa roztvoril do polovice, jeho displej sa otočil o 90 stupňov, až sa stal z mobilu kamkordér.

Funkcie sa dali pridávať ako aplikácie

Nokia N90 patril k prvej generácii skutočných smartfónov. Smart vtedy znamenalo možnosť inštalácie aplikácií, hoci neexistoval žiadny centrálny obchod, odkiaľ by ste ich mohli stiahnuť. Teda žiadny Google Play, Windows Store a App Store. Aplikácie pre operačný systém Symbian sa sťahovali cez rôzne webstránky najprv do počítača a potom do mobilu. Pridávali sa tak do telefónu funkcie, ktoré v základe nemal. V prípade aj drahých telefónov od Nokie to bol napríklad viacnásobný budík, vedeli totiž nastaviť iba jeden jediný.

Operačný systém Symbian je dnes minulosť a nevyzerá to tak, že by ho niekedy niekto vzkriesil z popola niekdajšej slávy. Jeho prostredie bolo oveľa prehľadnejšie a rýchlejšie, ako vtedajší konkurent Windows Mobile. Inštalovať sa dali nielen hry, ale predovšetkým funkcie: lepší organizér, programy na úpravu kancelárskych dokumentov office, videoprehrávač, hudobný prehrávač a podobne.

Model N90 podporoval aj prenos dát cez 3G, avšak iba vo svojej prvej generácii UMTS. Chýbalo GPS, rádio a aj Wi-Fi. Ako USB konektor sa používal nepraktický Pop-Port, ktorý si Nokia držala ešte pomerne dlho ako korporátny štandard.

Ceny mobilov boli vyššie, ako dnes

Dnes majú tieto smartfóny pomerne vysokú cenu, pohybujú sa na úrovni okolo 100 eur. Za telefón s malým displejom, bez Wi-Fi a s obrovskými rozmermi je to naozaj privysoká cena. Je to ale kúsok, ktorý sa onedlho stane zberateľským artiklom a očakáva sa, že cena jednotlivých kusov v dobrom stave ešte výrazne porastie.

Ak si myslíte, že ceny dnešných najlepších mobilov dosahujú historicky najvyšších úrovní, Nokia N90 je dôkazom, že sa mýlite. V roku 2005 stála fantastických 28-tisíc slovenských korún, čo v priamom prepočte predstavuje až 929 eur. Pred jedenástimi rokmi mali ale peniaze o niečo vyššiu hodnotu, ľudia zarábali okolo 10-tisíc korún (hoci Sociálna poisťovňa uvádza sumu 17 274,00 korún v hrubom), takže by na takýto mobil pracovali aj tri mesiace.


ODPORÚČAME AJ:
Retro recenzia starého mobilu: Nokia N71
Na nový iPhone sú priveľké očakávania
Pekný mobil nemusí stáť veľa
Zaoblené mobily sú v móde a tento je ich prototyp
Smartfón pre náročných: Dvojitá kamera a pogumované telo sú iba začiatok
Mobil s čiernobielym fotoaparátom? Vraj je to revolúcia

Komentáre