Auto&Techno

Krausová: Elektroencefalografia a AI spolu dokážu zaznamenať sen

"Koncom januára svet obletela informácia o implantovaní čipu Neuralink do mozgu prvého človeka. "

TASR, 1. novembra 2024 9:56
Spojenie umelej inteligencie (AI) a EEG (elektroencefalografie) umiestnenej na lebke umožňuje zaznamenávať sny a vizualizovať myšlienky vo forme videí, uviedla pre TASR zakladateľka a riaditeľka spoločnosti Respectful AI Alžběta Solarczyk Krausová. Pôsobí v Centre pro výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) Ústavu štátu a práva Akadémie vied ČR. Zameriava sa na právne a etické aspekty umelej inteligencie, prepojenie technológií s biologickým životom, rozhrania mozog – počítač a robotiku.

Koncom januára svet obletela informácia o implantovaní čipu Neuralink do mozgu prvého človeka. Neskôr sa objavili informácie, že implantát sa čiastočne oddelil od mozgu a nepracuje správne, no prípad i tak upriamil pozornosť na možnosti súčasnej vedy a techniky.

"Čip od Neuralinku vznikol najmä na liečbu Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, Elon Musk sa však netajil ambíciami vylepšiť mozog. Týmto čipom možno myšlienkami na diaľku ovládať technológie," povedala Krausová s tým, že okrem možností samotného zariadenia záleží na oblastiach mozgu, ku ktorým má čip prístup.

Pôsobivé výsledky však možno dosiahnuť aj bez chirurgických zákrokov a implantácie čipov. "Už dokážeme získavať údaje priamo z mozgu. Umelá inteligencia spojená s EEG umožňuje pri monitorovaní mozgových vĺn napríklad vytvoriť obraz reprezentujúci aktuálne predstavy človeka v hlave. Nie je to, samozrejme, dokonale presné, no je to pomerne verné," spresňuje česká vedkyňa. Pomocou AI a EEG sa napríklad vedcom podarilo zrekonštruovať hudbu, ktorú si človek spieval v hlave. Išlo o pieseň skupiny Rolling Stones. "Dokážeme zaznamenávať sny a vizualizovať myšlienky vo forme videí – všetko pomocou EEG umiestneného na lebke," dodáva.

AI však možno použiť aj netradične – napríklad ako sonar využívajúci odraz vĺn siete Wi-Fi alebo rádiových vĺn. "Ak sedíte v miestnosti s hrajúcim rádiom, z odrazu vĺn od tela možno zistiť tlkot srdca a či napríklad nemáte srdcovú chybu. Umelá inteligencia dokáže vytvárať úplne nové a nečakané informácie," vysvetľuje Alžběta Krausová.

Mozog možno v súčasnosti prepojiť i s robotmi. "Vezme sa mozog potkana alebo iného živočícha a ten následne riadi robota. Umelá inteligencia vtedy plní funkciu prekladateľa elektrickej aktivity mozgu," vysvetľuje.

Týmto sa otvára otázka presunu vedomia z biologického tela do mozgu v elektronickom tele a možné dosiahnutie nesmrteľnosti. Problémom však je stále nevyjasnená otázka vedomia.

"Medzi materialistami a idealistami naďalej trvá spor o existenciu duše a či to je, alebo nie je iba elektrická aktivita. Nedokážeme otestovať, čo je, alebo nie je vedomie. Diskusia o nesmrteľnosti však trvá už dlho a dokonca je predpoveď, že ju dosiahneme v roku 2030. Nebudeme však potrebovať prenos do robota, budeme schopní zachovať ľudské telo a rôznymi technikami zastavíme starnutie, zvrátime ho a budeme tu navždy," nádeja sa Krausová.

Neurotechnológie však prinášajú potenciál manipulácie s myšlienkami a spomienkami ľudí. "Pred dvoma rokmi sme o tomto hovorili s Gabrielou Ramos z UNESCO a zhodnotili sme, že najväčšie nebezpečenstvo predstavujú práve neurotechnológie. UNESCO teraz začalo pripravovať dohodu na ich reguláciu a smernice pre ne. Už dlhšie sa objavujú hlasy žiadajúce vytvorenie nových ľudských práv vzťahujúcich sa práve na neurotechnológie – napríklad právo na nenarušovanie myšlienkového procesu, právo na nemazanie spomienok, právo na nevkladanie nových spomienok a právo nebyť manipulovaný," dopĺňa Krausová.

Medzinárodnú platnosť má aj Dohovor o ľudských právach a biomedicíne. Právne upravuje aj nové zákroky, prostriedky a techniky a ustanovuje, že riziko ich využívania nesmie prevážiť ich možný prínos.

"Na to máme ale aj Akt o umelej inteligencii (AI Act), pretože nejde iba o samotný snímač, ale aj o softvér," upozorňuje vedkyňa. Pripomína, že tento zákon obsahuje mechanizmus, ktorý umožňuje Európskej komisii rýchlo zaradiť doň nové systémy.

Akt o umelej inteligencii komplexne reguluje AI a je prvým zákonom svojho druhu na svete. Je vyvrcholením dlhodobej snahy EÚ dať právny rámec umelej inteligencii. Únia ho predstavila už v apríli 2021, právne a etické posudzovanie však prebiehalo už od roku 2015. Prvé štúdie však ešte nehovorili o AI, ale o zodpovednosti za kyberfyzikálne systémy.

Komentáre