Život

Vymenili by ste svoje Vianoce za takéto?

"Vianoce stále patria k najkrajším sviatkom v roku, no ich pravý duch a zmysel sa menia. Inšpirujte sa starými zvykmi a oslávte Vianoce tak, ako sa oslavovali kedysi."

, 13. decembra 2012 6:00 Je nad slnko jasné, že v dnešnej dobe nemá každý možnosť prelomiť prvý upečený koláč nad teľnou kravou. Taktiež je pochopiteľné, že množstvo ľudí žijúcich v panelákoch nemôžu ani vyčistiť pec. No nie všetky zvyky, ktoré sprevádzali Vianoce, sa už nedajú splniť. Sú aj také, ktoré dokážu Vianociam vdýchnuť tú najsprávnejšiu atmosféru a vyčarovať z nich sviatky, na ktoré nezabudnete – a to nie pre mobil alebo notebook pod stromčekom, ale pre atmosféru, ktorú v iný deň nezažijete.

Začína sa pred svitaním

Kedysi správny gazda neležal v posteli pri Popoluške a jej troch orieškoch, ale zavčas rána obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a priniesli na jeseň väčšiu úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Tieto zvyky ale asi pravdepodobne dodržiavať nebudete.

Odohnali zlých duchov

Celý deň sa držal pôst a jesť sa mohlo začať až po východe prvých hviezd. Ešte predtým ale rodina musela urobiť zopár úkonov a obradov, aby sa ochránila počas celého nasledujúceho roku pred zlými duchmi a nešťastím, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím.

Celá rodina sa zoradila do sprievodu a na čelo sa postavil gazda, ktorý v rukách držal kadidlo. Za ním bola gazdiná, ktorá robila cesnakom kríže na dverách a oknách. Za rodičmi išli deti so sviečkami a všetci odriekali otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny.

Zvyky pri stole

A dostávame sa k zvykom, ktoré sa pokojne dajú praktizovať aj v dnešnej dobe. Teda aspoň niektoré. Rodina sa pri stole najprv pomodlila a potom všetci sledovali plameň sviece, ktorá bola v strede stola. Na koho plameň ukázal, ten o rok pri štedrovečernom stole sedieť nemal. Ak ale všetci zadržali dych, plameň sa nepohol a rodina sa mohla tešiť, že do roka nikto neumrie.

Potom matka namočila strúčik cesnaku do medu a mužovi aj deťom spravila na čele krížik. Otec rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal kúsok, pretože každý člen tvorí rodinu ako každý kúsok tvorí jablko. Skutočnú večeru otvoril otec prípitkom s páleným.

Jedlo ako zvyk

Na Štedrý deň by ste si mali dať strukoviny, pretože tie vám prinesú bohatstvo. Med alebo cesnak ochránia vaše zdravie. Na stole nechýbali oblátky s medom a cesnakom, orechy, jablká, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami, placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčky, lekvárové cestenice, tvaroh, mak aj pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.

Hľadáte ženícha?

Hovorilo sa, že nielen jedlo, ale aj správanie človeka je počas Štedrého dňa dôležité. Akú náladu mal človek počas tohto dňa, takú mal mať celý rok. Ak boli deti neposlušné, mali také byť celý rok.

Počas večere nemal človek kopať do nôh stola, aby ho počas roka neboleli jeho vlastné. Nemalo sa fúkať do jedla, aby človeka neboleli ústa. Nemalo sa ani odchádzať od stola.

Dievčatá si pri štedrovečernom stole veštili meno svojho ženícha. Do jablka zapichli tri zápalky s napísaným menom muža. Najdlhšie horiaca zápalka určila meno budúceho ženícha.

A čo darčeky?

Vianočné darčeky, ktoré "nosí Ježiško", boli v tradičnej kultúre Slovenska neznámym pojmom a ich rozdávanie sa rozšírilo spoločne s vianočným stromčekom pod vplyvom nemeckej kultúry.

Komentáre