Život

Náš vesmírny superdomov sa volá Laniakea

"Astronómovia vymedzili obrovské zoskupenie galaxií, do ktorého patrí aj Mliečna cesta, domov Slnka a Zeme. Nazvali ho havajským slovom s významom nesmierne nebesá."

Zdeněk Urban, 5. októbra 2014 6:00

Pripomeňme si na úvod v kocke stavbu vesmíru, ako sa vyrysovala od kopernikovskej revolúcie pred 500 rokmi. Zem, náš planetárny domov, obieha okolo Slnka, spolu so siedmimi ďalšími veľkými planétami a množstvom menších telies, ako sú mesiace planét a planétky. Slnko, naša hviezda, zasa so svojou sústavou planetárnych telies, zopár stovkami miliárd ďalších hviezd a medzihviezdnym plynom a prachom tvorí Galaxiu, mohutný svetelný pás, pretínajúci oblohu, nazvaný Mliečna cesta.

Mliečna cesta má o čosi väčšiu a hmotnejšiu partnerku, galaxiu M31, ktorá sa nám premieta do súhvezdia Andromédy. To sú dve hlavné telesá Miestnej skupiny galaxií, v ktorej ich sprevádza niekoľko desiatok menších a trpasličích galaxií. Zdá sa, že Mliečna cesta a M31 za niekoľko miliárd rokov splynú. Miestna skupina je súčasťou väčšieho galaktického zoskupenia, kopy galaxií, ktorá sa nám premieta do súhvezdia Panny.

Nový riadok do adresy

Astronóm R. Brent Tully z University of Hawaii at Manoa v Honolulu (USA) má dobrý rok. Získal hneď dve prestížne odborné ceny, Gruberovu a Ambarcumjanovu. A navyše, viedol štvorčlenný medzinárodný tím, ktorý zadefinoval dosiaľ najrozsiahlejšiu domovskú adresu pre ľudstvo, jej najspodnejší riadok na imaginárnej obálke vesmírnej pošty. V tíme s ním boli dvaja francúzski a jeden izraelský vedec.

Kopy galaxií, ako tá, do ktorej patrí naša Miestna skupina galaxií, typicky obsahujú stovky až tisíce galaxií. Skupiny a kopy sú prepojené akousi priestorovou pavučinou vlákien, pozdĺž ktorých sú rozložené galaxie. V miestach, kde sa pretínajú vlákna, ležia obrovské štruktúry označované ako superkopy galaxií. Aj tieto štruktúry sú v zásade prepojené, no ich hranice nie sú zreteľné. Členovia tímu teraz našli spôsob, ako ich určiť presnejšie a zvýrazniť.

Sústredili sa na to, ako spomenuté veľkomeradlové štruktúry vplývajú na pohyby jednotlivých galaxií. Zmapovali rýchlosti týchto pohybov a na tomto základe vymedzili oblasti vesmírneho priestoru, v ktorých dominujú gravitačné vplyvy tej-ktorej superkopy galaxií. Vyšlo najavo, že Mliečna cesta sa nachádza na okraji jednej takej superkopy, Laniakey. Má priemer 500 miliónov svetelných rokov, pričom obsahuje sto miliónov miliárd (1 a 17 núl) hmotností Slnka v podobe hviezd, ktoré sú zoskupené do približne 100-tisíc galaxií.

Rozlúštená záhada

Vymedzenie Laniakey objasnilo istý problém, nad ktorým si astronómovia lámu hlavy už tri desaťročia. Ide o Veľkého atraktora („priťahovača“), miesta na oblohe, ku ktorému smerujú pohyby galaxií v miestnom vesmíre. V rámci objemu Laniakey smerujú dovnútra, tak ako horská bystrina do údolia. Oblasť Veľkého atraktora je vlastne akési rozsiahle gravitačné údolie s plochým dnom, ktorého sféra pôsobenia siaha naprieč superkopou galaxií Laniakea.

Samotné meno Laniakea navrhol jazykovedec Nawa´a Napoleon z Kapiolani Community College, súčasti University of Hawaii. Vyjadril tým poctu polynézskym moreplavcom, ktorí úspešne križovali nesmierne priestory Tichého oceánu aj vďaka znalosti hviezdnej oblohy.

„Napokon sme stanovili hranice, definujúce superkopu galaxií, ktorú môžeme volať náš domov. Dosť sa to podobá situácii, keď niekto prvý raz zistí, že jeho bydlisko je v skutočnosti súčasťou oveľa väčšej krajiny, ktorá zasa hraničí s inými krajinami,” povedal R. Brent Tully.

S kolegami využil údaje získané rádioteleskopmi, čiže veľkými, zvyčajne parabolickými anténami, ktoré nezachytávajú bežné svetlo, ale rádiové žiarenie.

Superkopy galaxií patria medzi najväčšie štruktúry v známom vesmíre. Laniakea nie je taká veľká ako niektoré iné superkopy, ale je najväčšia v našej oblasti vesmíru. Tá je voči iným, ktoré zahŕňajú obrovské prázdnoty, pomerne husto „zagalaxiovaná”. Laniakea susedí s niekoľkými superkopami, ako sú superkopa v súhvezdí Vlasov Bereniky, superkopa v súhvezdiach Perzea a Rýb a superkopa pomenovaná po slávnom americkom astronómovi, jednému z prvých výskumníkov galaxií Harlowovi Shapleyovi (1885-1972).

Redakčný úvodník v prestížnom časopise Nature, kde tím R. Brenta Tullyho uverejnil objav Laniakey, kladie zaujímavú otázku. Do čoho patria superkopy galaxií? Do ešte väčších sústav? Ako ich máme volať? Supersuperkopy? Hyperkopy? „Je to domov, ktorý sa nám skrýval priamo pred očami, kolosálne veľký, rozprestierajúci sa všade okolo nás, no skorším prieskumom oblohy unikol,” zhrnul podstatu veci v komentári nového objavu v Nature astronóm Elmo Tempel z Tartu Observatory v Tõravere (Estónsko).

Hlavné zdroje: Nature zo 4.9. 2014; Komuniké University of Hawaii at Manoa a National Radio Astronomy Observatory, obe z 3.9. 2014

ĎALŠIE ČLÁNKY:

Dva mozgy spolu priamo komunikovali cez internet
Najväčší dinosaurí dravec všetkých čias hľadal korisť vo vode

Komentáre