Život
Najväčšie teroristické skupiny a najhoršie teroristické akcie
, 12. septembra 2013 10:00
Členovia teroristickej skupiny Foto: TASR/APMnohí sa zamýšľajú nad tým, čo terorizmus znamená. Ako bolo spomínané, ide o zastrašovanie. Zastrašovanie veľkej masy ľudí, pričom teroristi si za cieľ nevyberajú objekty so zbraňami alebo potravinami. Ich cieľom sa stáva civilné obyvateľstvo, veľké davy ľudí. Krvou a smrťou chcú donútiť vládu k politickým ústupkom resp. chcú takto meniť politickú štruktúru a politický režim.
Terorizmus sa začal spájať s islamom až začiatkom 80. rokov, po veľkej islamskej revolúcii. Ruka v ruke s fundamentalistickou filozofiou sa tak snažia rôzne skupiny, medzi nimi aj Al-Káida očistiť islam. Náboženstvo však bolo prostriedkom na presadenie politických záujmov.
Pátranie po teroristických skupinách a ich financovaní je veľmi komplikované. Mnohé organizácie sú rozdelené na bunky, ktoré pracujú nezávisle od seba a jedna o druhej prakticky nevie. To znamená, že ak rozbijú jednu bunku, skupina resp. centrála nie je nijakým spôsobom ohrozená. V ázijských krajinách ako Pakistan alebo Afganistan vznikajú náborové tábory, kde nových bojovníkov pripravujú na nové a nové útoky.
Financovanie je do značnej mieri paradox. Samozrejme, časť peňazí ide zo štátnych zdrojov krajín, ktoré islam podporujú a časť zo strany záujmových skupín. Tieto peniaze sa zložito distribuujú po svete cez rôzne nastrčené osoby alebo firmy, no vo väčšine prípadov úspešne prídu na miesto určenia.
Al-Káida Foto: TASR/APNajznámejšie teroristické skupiny
Al-Káida
Al-Káidu založili USA v roku 1979 v Afganistane a veľa jej členov boli arabskí mudžáhidovia, aby bojovali proti okupačným sovietskym vojskám. Boli preto podporovaní tak materiálne, ako aj finančne Spojenými štátmi a mnohými moslimskými krajinami. K tejto podpore sa pripojil aj Usáma bin Ládin, ktorý zasielal pomoc zo susedného Pakistanu.
Al-Káida stojí za celým radom veľkých atentátov a únosov na celom svete. Na čele organizácie stál do 1. mája 2011 saudskoarabský multimilionár Usáma bin Ládin, ktorý sa značnou mierou podieľal na jej financovaní. Usudzuje sa, že väčšina mužov vo vrcholovom vedení patrí k sunitskej vetve islamu. Podľa vlastných vyhlásení pokladá Al-Káida za svoj prioritný cieľ nastolenie čisto moslimských štátov (napr. kalifátov) na celom Arabskom polostrove a šírenie islamskej viery do iných krajín. Za svojho hlavného nepriateľa označuje USA, ktoré viní z drancovania arabského ropného bohatstva a snahy o dosiahnutie rozhodujúceho vplyvu v tejto oblasti. Osočujú však aj mnohé európske krajiny, predovšetkým Spojené kráľovstvo z výraznej podpory amerických vojenských operácií.
Fatah
Je sekulárna, stredoľavá nacionalistická politická strana činná na území Palestínskej samosprávy, najväčšia sekulárna politická strana a najdôležitejší člen Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Strana sa usiluje o znovuzískanie palestínskych území, ktoré protiprávne obsadili izraelské okupačné vojská a vyhnali pôvodné palestínske obyvateľstvo. V minulosti na dosiahnutie tohto cieľa používala aj teroristické prostriedky.
Hamás
Je palestínska islamistická sociálno-politická a polovojenská organizácia založená v roku 1987. V súčasnosti patrí medzi najvplyvnejšie palestínske politické hnutia a od júna 2007 má pod kontrolou celé Pásmo Gazy.
Názov Hamás znamená jednak "horlivosť", jednak je to skratka z arabského – Harakat al-mukáwamat al-islámíja – Islamské hnutie odporu. Hamás už počas prvej intifády uskutočňoval násilné útoky, ktoré neboli zamerané proti civilistom, ale len proti izraelským bezpečnostným a vojenským silám. Od apríla 1993 do januára 2005 však polovojenské krídlo Hamásu, nazývané Brigády Izz ad-Din al-Qassam, založené v roku 1992, uskutočnilo proti izraelským civilným cieľom množstvo samovražedných teroristických útokov, ktoré si vyžiadali stovky mŕtvych a zranených.
IRA
Vznikla v roku 1919 zo zvyšku rebelných jednotiek, ktoré v roku 1916 zorganizovali Veľkonočné povstanie. Cieľom tohto povstania bolo oslobodiť Írov a Írsko spod britskej nadvlády a vyhlásenie nezávislosti. Zintenzívnenie aktivít IRA začalo rokom 1968, kedy sa do popredia dostávali otázky občianskych práv. Moderné obdobie IRA sa datuje od roku 1969. 31. augusta 1994 IRA zastavila bojové aktivity v nadväznosti na britsko-írske mierové iniciatívy. Vo februári 1996 sa IRA vrátila k teroristickým útokom. Prvým mŕtvym od prímeria z roku 1994 bol britský vojak, ktorý zahynul po výbuchu náloží v dvoch automobiloch na základni Britskej armády v Lisburne, grófstvo Antrim.
ETA
Euskadi ta Askatasuna, alebo ETA je nelegálna vojenská baskická separatistická organizácia, ktorá sa prostredníctvom násilia snaží vytvoriť nezávislý socialistický štát pre baskických ľudí, ležiaci medzi Španielskom a Francúzskom, štát s baskickým obyvateľstvom. ETA operuje hlavne v Španielsku, hlavne v baskickej krajine, Navarre, ale aj v Madride, Barcelone a turistických oblastiach stredozemného pobrežia Španielska. ETA je obvykle zameraná na takzvané "vojenské ciele".
Foto: TASR/APNajznámejšie teroristické útoky
Mníchovský masaker na letnej olympiáde 1972
Palestínska skupina Čierny september uniesla 5. septembra 1972 a následne zavraždila 11 izraelských športovcov.
Hovorí sa, že vznikla pod záštitou Fatahu. Únoscovia dali akcii krycí názov „Irkit a Biram“ podľa dvoch osád v severnej Galilei, ktoré Izrael zrovnal so zemou.
Tesne po útoku zadržali na letisku troch únoscov. Na slobodu sa dostali potom, ako ich vymenili za rukojemníkov z lietadla Lufthansy, ktoré uniesli príslušníci. Odcestovali do Líbye, kde ich Kaddáfi privítal ako hrdinov. Na slobode však dlho nevydržali. Keď sa bezpečnostné orgány dozvedeli, že boli príslušníkmi LFOP, tak ich zatkli.
Obete: Moše Weinberg - tréner zápasníkov, Josef Romano - vzpierač, Josef Gutfreund - rozhodca, Amicur Šapira - atletický tréner, Andrej Spitzer - tréner šermiarov, Kehat Šorra - tréner strelcov, Jakov Springer - rozhodca, David Berger - vzpierač, Eliezer Halfin - zápasník, Mark Slavin - zápasník, Zeev Friedman - vzpierač, Anton Fliegerbauer - nemecký policajt.
Lockerbie 1988
Útok je tiež známy pod názvom Let Pan Am 103. Let spoločnosti Pan American World Airways smerujúceho z londýnskeho letiska Heathrow na newyorské letisko Johna Fitgeralda Kennedyho bol ukončený odpálením plastickej trhaviny Semtex československej výroby na palube lietadla nad škótskym mestečkom Lockerbie, v kraji Dumfries a Galloway. Celkom bolo 270 obetí z celkom 21 štátov.
Podľa neskoršieho vyšetrovania bolo znalcami z oblasti pyrotechniky a bombových útokov zistené, že nálož plastickej trhaviny vybuchla v prednej časti batožinového priestoru. Podľa expertíz bolo použité k detonácii niečo medzi 340 až 450 gramov Semtexu. Trosky lietadla boli rozptýlené na území celkom 845 kilometrov štvorcových, k čomu prispel vietor s rýchlosťou 190 km/h. Atentát mal byť odplatou Líbye za bombardovanie jej územia.
V dňoch 15. a 16. apríla roku 1986 spustila americká armáda sériu útokov lietadiel z britských vojenských základní na líbyjské mestá Tripolis a Benghazi ako odvetu za atentát líbyjských služieb vo vtedajšom Západnom Berlíne na bar, kde boli vtedy americkí vojaci, z ktorých boli traja zabití a 230 zranených. Túto operáciu objednal Kaddáfí ako odpoveď za potopenie dvoch líbyjských lodí americkou armádou v Siderskom zálive severne od Líbye. 22. decembra 2008 svetové tlačové agentúry priniesli správu o tom, že dôkaz usvedčujúci Líbyu z účasti na leteckom nešťastí v Lockerbie, bol podvrh.
Tokio 1995
V tokijskom metre 20. marca 1995 vypustili teroristi sarin. Útok uskutočnili počas rannej dopravnej špičky, ktorý zabil niekoľko ľudí a tisíce zranil. Pri útoku zomrelo 13 cestujúcich alebo pracovníkov metra (niektoré zdroje uvádzajú 12). Tisíce ľudí potrebovalo pomoc v nemocniciach. Mnohí ľudia boli veľmi vážne zasiahnutí sarínom, ale väčšina mala len ľahké zranenia, napr. dočasné oslepnutie alebo dýchacie problémy.
Päť mužov, ktorí prepichli vrecká s jedom a ďalší, ktorí im pomáhali s odvozom, boli členmi sekty Óm šinrikjó. Aj páchatelia, aj ich vodiči boli odsúdení buď na doživotie, alebo na trest smrti. Na trest smrti bola odsúdená aj hlava sekty Šoko Asahara (narodený 1955). Takmer nevidiaci Asahara svojím učením oslovil tisíce ľudí nielen v Japonsku, mnohí z nich vysoko vzdelaní (aj na prestížnych univerzitách). Až v roku 2004 ho súd po niekoľkoročnom procese odsúdil na smrť, a to aj kvôli iným zločinom popri útoku na metro. Poprava však dodnes nebola vykonaná.
Nairobi 1998
Usama bin Ládin dal o sebe vedieť aj v roku 1998 v Nairobi. Bombový útok, ktorý sa uskutočnil 7. augusta 1998 v ranných hodinách, bol smerovaný na americké veľvyslanectvá, pred ktorými vybuchlo nákladné auto s náložami. K útoku sa prihlásila Al-Káida.
Výbuch v Nairobi zabil 213 osôb. Podľa odhadu bolo ďalších asi 4000 osôb zranených. Výbuch v Dar-es-Salaamu (Tanzánia) zabil 12 osôb a zranil 85 osôb. Útok bol primárne namierený proti Američanom, no väčšina obetí boli miestni obyvatelia.
New York, Washington 2001
Utorok 11. septembra 2001. Dve lietadlá narazili do Svetového obchodného centra v New Yorku, čím spôsobili pád obidvoch veží. Tretie lietadlo narazilo do budovy vedenia Ministerstva obrany USA – Pentagónu vo Virgínii. Štvrté lietadlo spadlo do neobývanej oblasti v Pensylvánii po tom, čo sa niektorí pasažieri a členovia posádky pokúsili dostať lietadlo pod svoju kontrolu. Nikto na palube týchto lietadiel neprežil. Útoky si vyžiadali 2 995 obetí vrátane únoscov. K obetiam patrili väčšinou civilisti viac ako 70 krajín sveta. K útoku sa prihlásila teroristická skupina Al-Káida.
Spojené štáty odpovedali na útoky tzv. Vojnou proti terorizmu. Zaútočili na Afganistan, aby zosadili Taliban, ktorý Al-Káidu priamo podporoval. Spojené štáty takisto prijali zákon o patriotizme (USA PATRIOT Act). Mnohé ďalšie krajiny taktiež posilnili svoju protiteroristickú legislatívu a rozšírili právomoci mocenských zložiek.
Bali 2002
A do tretice Al-Káida. Najhorší teroristický útok prežila Indonézia v roku 2002, keď pri explózii na ostrove Bali zahynulo 202 osôb, z ktorých 164 boli zahraniční turisti. Útok a následné varovanie pred cestami do Indonézie vážne poškodili turistický sektor v krajine a odradili množstvo zahraničných investorov.
Madrid 2004
Séria koordinovaných teroristických bombových útokov proti vlakovému systému v Madride v Španielsku si vyžiadala 191 obetí, 2057 bolo zranených. Než bola skupina odhalená, pokúsila sa ešte uložiť bombu na koľajniciach vysokorýchlostného vlaku AVE. Boli našťastie pri čine vyrušení, nestihli aktivovať uloženú bombu a z miesta ušli. Úspešný útok na vlak s rýchlosťou 300 km/h by mohol viesť k stovkám obetí na životoch. Väčšina členov teroristickej skupiny boli polícii známi drobní priekupníci s drogami arabského pôvodu. Polícia mala informácie o ich náboženskej radikalizácii, bohužiaľ týmto informáciám nevenovala dostatočnú pozornosť.
Londýn 2005
7. júla 2005 sa uskutočnila séria explózií v metre a v jednom autobuse. Britská polícia udáva 50 úmrtí a približne 700 zranených.
V čase, keď v hlavnom meste Británie rokovali lídri najvyspelejších krajín sveta a Ruska a deň po získaní letných olympijských hier, prišiel nečakaný útok. Začal sa niekoľko minút pred deviatou a v priebehu necelej polhodiny vybuchli ďalšie tri nálože v troch staniciach metra. Stanice boli po treťom výbuchu uzatvorené. V tej chvíli sa všetci domnievali, že dopravný kolaps súvisí s výpadkom elektriny. Pol hodinu na to vybuchla nálož v poschodovom autobuse na Russellovom námestí.
Doprava bola na niekoľko hodín odstavená. Tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre. Medzičasom sa vraj situácia zlepšila a všetci sú už z podzemia vonku. Doteraz sú odstavené niektoré stanice v Londýne a jeho okolí.
Správy o zranených a mŕtvych sa pre nedostatok informácií líšia. Hovorí sa o 52 mŕtvych a 700 ľahko a ťažko ranených ľuďoch.
Utöya 2011
Pravicový extrémista Anders Breivik sa postaral o čierne dni Nórov a obrátil opäť pozornosť sveta na bezpečnosť. 22. júla 2011 jeho rukou vyhaslo 77 životov. Útoky boli namierené proti vláde a robotníckej lige mládeže (AUF) -run v letnom tábore na ostrove Utöya. Najprv vybuchla bomba v aute v Osle v Regjeringskvartalet vo vládnej štvrti.
K druhému útoku došlo necelé dve hodiny neskôr v letnom tábore na ostrove Utöya v Tyrifjorden , Buskerud. Tábor organizovali mladí nórski socialisti. Ozbrojenec oblečený v policajnej uniforme pod falošnou identitou získal prístup na ostrov a začal do účastníkov tábora strieľať. Medzi mŕtvymi boli aj osobní priatelia nórskeho premiéra Jensa Stoltenberga a nevlastný brat korunnej nórskej princeznej Mette-Maritovej.
Breivika polícia na ostrove zatkla, následne bol obvinený z oboch útokov. 24. 08. 2012 bol Breivik odsúdený podľa obžaloby na 21 rokov s tým, že po uplynutí odsedených rokov sa mu bude obdobie vo väzení predlžovať o ďalších päť rokov, až pokiaľ bude hrozbou pre spoločnosť. Breivik sa priznal, že začal plánovať teroristické útoky už v roku 2002, vo veku 23 rokov. Zúčastňoval sa diskusií na internetových fórach a vystupoval proti islamu a emigrantom.
