Život

Štvrtá časť knihy Gorily v podsvetí: Najkrvavejší bol juh

"V tejto časti sa dozviete viac o masovej vražde členov dunajskostredského podsvetia v roku 1999."

Webmagazin.sk, 30. novembra 2012 13:00
Policajný záber na jednu z obetí streľby 25. marca 1999 v dunajskostredskom bare Fontána. Foto: Archív TASR
Začalo to amnestiou a prepúšťaním väzňov po revolúcii, o čom sa môžete dočítať v prvej časti knihy Gorily v podsvetí. Pokračovalo to smrťou bossa Milana Holáňa (2. časť) a smrťou viacerých bossov (tretia časť). Čo bolo ďalej, čítajte nižšie.

NAJKRVAVEJŠÍ BOL JUH


Rok 1990 začínal pre Tibora Pápaya nádejne. Vyšiel predčasne z väzenia na povestnú Havlovu prezidentskú amnestiu, a keďže nemal kde bývať, prichýlil ho jeho rovnako amnestovaný spoluväzeň Rudolf Hodosi, prezývaný Kišcine. Prostredníctvom svojich bratov, zápasníkov (jeden bol seniorským majstrom sveta), dostal Kišcine Pápaya do čerstvo sa formujúcej mafiánskej bandy. Spočiatku len na najnižšom stupni bežného mafiánskeho vojaka na najšpinavšie práce. Lenže práve v nich Pápay vynikal. Neštítil sa ničoho, v násilí sa vyžíval. Až to násilie dostihlo aj jeho tak, že sa svojím neslávnym koncom nechtiac zapísal do dejín organizovaného zločinu na Slovensku aj v celej Európe.

Karty boli rozdané


Večer sa jedenásti členovia gangu stretli uprostred Dunajskej Stredy v bare Fontána. Sedeli na poschodí v reštaurácii a hrali karty. Nikdy predtým neboli všetci takto pokope a nikdy predtým sa nezišli neozbrojení a bez ochranky. Zrejme mali rokovať s predstaviteľmi inej skupiny a vo svojom hlavnom stane sa cítili absolútne bezpečne. Jeden z nich, Béla Écsi (to meno si zapamätajme, ešte o ňom budeme počuť), sa okolo siedmej hodiny večer zdvihol a povedal, že hra ho už nebaví. Odišiel do blízkeho kasína, a to mu zachránilo život.

Ostatní zostali vo Fontáne a pokojne sa bavili ďalej. Okrem šéfa skupiny, tridsaťtriročného Tibora Pápaya prezývaného Papa Joe, v bare sedeli: Pál Abrahám (29, prezývaný Gíreš), Zoltán (28) a Erik (23) Csehovci, Štefan Csóka (25, Čoki), Zoltán Godány (39, Maži), Tibor Kardos (33, Fényelvü), Róbert Sárközi (32, Kopas), Norbert Varga (24, Bölényi) a Peter Rosa (25). Toho posledného prezývali E. T. alebo Štartér, pretože mafiánom štartoval autá, keď sa obávali, že im do nich niekto nainštaloval trhavinu.

Mohlo byť asi štvrť na osem večer, keď do Fontány vtrhli traja ozbrojenci.

„K zemi! Toto je policajná akcia!“ zreval po slovensky bez výrazného prízvuku jeden z nich. Zvyšní dvaja vybehli na poschodie a bez výstrahy začali páliť z kalašnikovov. Títo muži boli v maskáčoch a svetlých vestách, na hlavách mali čierne kukly. Na prvý pohľad pripomínali policajtov a nikto nemal čas obzerať si ich dlhšie.

Obaja vystrieľali do Pápayovho gangu v priebehu jednej či dvoch minút po dva zásobníky. Dokopy 113 výstrelmi popravili Papa Joa s jeho spoločníkmi. Potom zbehli dolu a spolu s kumpánom, ktorý zatiaľ držal v šachu osadenstvo prízemia, zmizli v tme. Po ich krvavej návšteve zostalo na podlahe baru deväť mŕtvych mužov a desiaty zomrel o niekoľko hodín neskôr v nemocnici. Ten, čo bol v hierarchii najpodradnejší, Štartér, mal najviac odvahy. Nepodriadil sa rozkazu domnelých policajtov a jediný ostal stáť. Zato jeho telo rozstrieľali na nepoznanie. Keď sa šokovaní hostia a personál spamätali, zavolali na políciu...

Organizátori masovej vraždy?


Polícia zadržala Csabu a Szilárda Raiszovcov skoro ráno 10. augusta 2000. Pri domových prehliadkach u Csabu objavili náboje do ostreľovačky, strelivo typu Luger a čiernu kuklu, u Szilárda len legálne držanú pištoľ izraelskej výroby. Oveľa úspešnejší boli pri prehliadke garáže na Gaštanovom rade v Dunajskej Strede, kde sa mali skrývať aj vrahovia. V garáži bol nájdený vypáčený terénny automobil Nissan s ukradnutými ečevéčkami, ruský samopal kalašnikov so sklopnou pažbou a dvoma plnými zásobníkmi, dva samopaly vz. 61 Škorpión s tlmičmi a štyrmi plnými zásobníkmi, dve pištole a dva juhoslovanské ručné granáty. Zbierku zbraní doplnili nepriestrelné vesty, nočná optika, maskovacie kombinézy, umelé fúzy a parochne. Skôr ako uplynula zákonom stanovená lehota na zadržanie, sudca akceptoval žiadosť na vzatie oboch mužov do vyšetrovacej väzby.

Cieľom záťahu polície bol aj objednávateľ masovej vraždy pápayovcov Ladislav Sátor, ale niekto z policajtov ho včas varoval, a tak sa mu za záhadných okolností podarilo uniknúť. Podľa jednej verzie došlo k čudnému rozostaveniu zatýkacieho komanda, keď si jedinú únikovú cestu na jeho ranči pri Galante zobral na starosť veliteľ zásahu, čo nebýva zvykom. No a taký bol nešikovný, že Sátor mu na svojom terénnom voze ušiel rovno pod nosom za hranice. Ten mal údajne schovaný na dvore pod maskovacou plachtou a preto o ňom policajti nevedeli. Vraj si pri tom hektickom úteku rozbil hlavu, ktorú mu zašíval veterinár z Galanty.

Anonymný informátor týždenníka Plus 7 dní k tomu povedal: „Na ranči pri Galante ho vtedy nechali ujsť, išli ho chytať a namiesto toho, aby ranč obkľúčili, nechali mu voľnú jednu ústupovú cestu. Akoby chceli, aby ušiel. Dokonca sme počuli aj sumu, ktorú za spomínanú informáciu Lajos údajne zaplatil, išlo o milióny korún. Vlani došlo k podobnej situácii, policajti ho v Komárne mali na dohľad. Opäť ho nechali odísť. Zdá sa, akoby im vyhovovalo, že je na slobode. Niekomu možno príde vhod, ak ho potom nájdu mŕtveho a hodia naňho všetky nevyriešené vraždy.“

Boj dvoch skupín dunajskostredského podsvetia si za uplynulé roky vyžiadal 56 zavraždených a 113 nezvestných. Na sn. zbrane používané podsvetím zadržané políciou. Foto: TASR/Vladimír Benko
Dunajskostredského spolurodáka Sátora mal podľa médií Spišiak označiť za svoju úhlavného nepriateľa. Duel mohol začať.

Pomsta je sladká?


Medzičasom prebiehal súd s bratmi Raiszovcami, ktorí chodili poctivo na každé vytýčené pojednávanie, len aby zopakovali, že sú nevinní. Navyše rokmi sa pamäť svedkov začala akosi vytrácať a s ňou aj celý súdny proces. A opäť zasiahol podivuhodný osudový zvrat.

Dňa 17. septembra 2008 obaja bratia Raiszovci zmizli bez stopy spred obchodného domu Max v Dunajskej Strede. Ešte sa naobedovali s matkou a potom sa každý vlastným autom priviezol na parkovisko obchodného domu, kde Szilárd prestúpil zo svojej striebornej Octavie do Csabovho terénneho Mercedesu. V neďalekej obci Vrakúň pri Gabčíkove sa mali stretnúť so Zsoltom N., prezývaným Čonty, blízkym priateľom Ľudovíta Sátora. Podľa ich otca ešte o pol piatej popoludní volali so svojimi partnerkami, Szilárd mal dokonca kúpiť chlieb. Zakrátko ich mobily onemeli...

...Začiatkom roku 2011, dva a pol roka po zmiznutí bratov Raiszovcov, priniesol týždenník Plus 7 dní senzačnú správu, že ich telá boli vykopané v ilegálnom hrobe spolu s jedenásť rokov unikajúcim Sátorom. Policajný prezident Jaroslav Spišiak to najskôr rezolútne poprel, aby o pár dní nato prišiel s touto informáciou sám. To však nie je jeho jediné pochybné konanie vo veci bratov, ktorých osobne poznal. Spišiak zároveň poprel, že by sa s telami bratov našlo ešte akékoľvek iné telo, a to až ťažko uveriteľným verejným vyhlásením: „...Telo Sátora sme však nenašli, lebo sme ho ani nehľadali. Ak sú na pohrebisku aj ďalší, niekto nám ich bude musieť ukázať.“ Nehľadali medzinárodne hľadaného?

Kuriózne je, že polícia nechce počuť o tom, že by bol „hľadaný“ Sátor mŕtvy, po jeho tele nepátra. Pritom sa stačí, tak ako to urobili reportéri Plus 7 dní, opýtať miestnych: „Sátor mal oficiálne dve deti, syna a dcéru, obaja sú už tínedžeri. Pravidelne na nich platil, rodina ich vždy na Vianoce priviezla za ním do nejakého lyžiarskeho strediska v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku. Lajos na svoje deti nedal dopustiť a pravidelne sa s nimi kontaktoval. Od decembra sa im neozval. Toto nikdy predtým, za celý čas, čo je na úteku, neurobil. Na Vianoce neposlal ani pohľadnicu. To je veľmi pádny dôvod, prečo si myslíme, že už nie je medzi živými.“

Policajný záber na jednu z obetí streľby 25. marca 1999 v dunajskostredskom bare Fontána. Foto: Archív TASR
Informácie miestnych, ktoré sa v prípade nezvestných bratov potvrdili, označili miesto za pohrebisko, kde sa miestni mafiáni zvyčajne zbavovali tiel svojich obetí, vraj aj takzvaných bielych koní a nepohodlných svedkov. Tých mŕtvol by malo byť aspoň pätnásť. A reakcia pána Spišiaka? Verejne vyhlasuje, priam kohosi ubezpečuje, že policajti tam už nikoho hľadať nebudú. Môžeme sa čudovať, že vzápätí reportéri týždenníka Plus 7 dní hlásia na danom pozemku podozrivú hektickú činnosť neznámych civilistov s malými mechanizmami, hlavne bagrami? Kto by nezametal stopy, keď ho k tomu nepriamo vyzýva najvyšší predstaviteľ polície tejto krajiny?

Aj miesto nálezu je bizarné. Opustené družstevné budovy v časti Čótfa s hrdzavejúcimi poľnohospodárskymi strojmi, ale najmodernejšie priemyselné kamery a oplotenie s výraznými výstražnými tabuľami. Miestni tvrdia redaktorovi denníka Pravda, že majiteľa už dlhší čas nevideli. Naposledy tesne pred raziou kukláčov, pred ktorými sa mu podarilo ujsť. V obci sa spomínajú jeho kontakty so zlikvidovaným gangom pápayovcov.

Ale tým sa tie bizarnosti nekončia.

Na toto miesto upozornil otca oboch bratov anonymný list už deň po ich zmiznutí. Takto to opísal pre týždenník Plus 7 dní: „Doteraz sa všetko z toho listu potvrdzuje. Chcel som ho dať vyšetrovateľovi, ktorý vyšetruje vraždu mojich synov. Bol na dovolenke. Preto som sa unúval až na prokuratúru.“ Celkom zbytočne. Polícia na označené miesto išla až o viac ako dva roky, keď ich tam priviedol Krisztián K., ktorý sa z neznámych dôvodov náhle priznal, že on osobne pomáhal ich telá, ako aj Sátorovo, zakopávať. Žiadal za to štatút chráneného svedka, ale namiesto aby sa skrýval, provokatívne sa promenádoval po Dunajskej Strede. Rovnako ako istý Lehel H., na ktorého pozemku sa pohrebisko našlo. Ten mal údajne vlastným bagrom pohrebnú jamu aj vyhrabávať. Okrem toho médiá informovali, že na jeho pozemku sa v opustených hospodárskych budovách našla plantáž marihuany a zhabali drogy na 47 000 dávok, čo je na čiernom trhu 240 000 eur. Profitovať z nej mal Sátorovi blízky Sándor Haris, prezývaný Turek, ktorý preto skončil vo väzbe. Obvinili aj samotného Sátora na úteku a ďalšiu osobu. Navyše sa našla výrobná linka na falošné cigarety Marlboro. Napriek tomu všetkému majiteľ nehnuteľnosti svoje zvyky nezmenil, pokojne poskakuje v maskáčoch na diskotékach, kde sa dobre zabáva. Spolu s ďalším človekom údajne chodia za svedkami a nahovárajú ich, aby z vraždy pápayovcov usvedčovali Sátora, Sándora Harrisa a Szamaránzskeho. Proti všetkej logike a zákonom nie je Lehel H., rovnako ako Krisztián K., z ničoho obvinený, naopak, polícia na čele s Jaroslavom Spišiakom ich považuje za dôležitých svedkov, o ktorých by sa malo hovoriť pred verejnosťou čo najmenej, ak vôbec. Lenže ako o tom nehovoriť, keď podľa miestnych: „Chodia spolu po Dunajskej Strede, ako veľkí frajeri sa prednedávnom zúčastnili na žúre v jednom nočnom podniku.“
Pracovníci pohrebnej služby ukladajú rakvu Róberta Sarközyho do hrobu počas pohrebu piatich z desiatich obetí masovej vraždy členov dunajskostredského podsvetia 30. marca 1999 v Dunajskej Strede, ktorého sa zúčastnilo vyše dvetisíc ľudí. Foto: TASR

Záhady na pokračovanie


Anonymný list, ktorý dostal otec Raisz a odovzdal ho vyšetrovateľom, tvrdil, že bratov zastrelili. A naozaj, mŕtvola Szilárda mala presný zásah do srdca. Csabova tri strely do hrudníka. Vyšetrenie ich vraždy nepokročilo napriek naliehaniu otca, že boli vylákaní známymi osobami: „Samozrejme, že ich poznám. Potom, keď mojich synov v roku 2005 prepustili z väzby, im menovaní páni, teda Čonti, Kristián aj Lehel, pravidelne vyvolávali a pozývali ich na kávičky. Tvárili sa ako ich priatelia. Moji synovia však mali zo stretnutia s nimi zvláštny pocit. Akoby ich vraj vždy chceli poriadne opiť.“ Hoci sa potvrdilo, že všetci traja mali niečo s vraždou bratov Raiszovcov, dokonca dvaja sa aj priznali k spoluúčasti, pre políciu pod vedením ich rovesníka Jaroslava Spišiaka sú nezaujímaví.

...
Namiesto rozuzlenia sa teda prípad ešte väčšmi zamotáva. Je to o to zvláštnejšie, že strmá profesionálna kariéra policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka sa začala práve tu v Dunajskej Strede. Alebo je to práve preto?

Vojna bez víťazov


Krvavé účtovanie mafiánov v Dunajskej Strede prináša po rokoch pozoruhodné poučenie. Pápayovci skončili v potokoch krvi. Ale ich protivníci tiež.

Ako prví padli Šipoš s Potáčom.

Potom mafiánsky bankár Vida.

Na prahu bytu odstrelený pokladník Keco, za jeho vraždu neskôr Csémi a za vraždu Csémiho zasa prišiel doslova o hlavu Kišcine.

Béla Écsi zmizol po krvavom prepade jeho auta bez stopy.

Paprika skončil svoju púť vo veku 27 rokov veľmi podozrivou autonehodou.

O tri roky nato zmizli spred obchodného domu Max v Dunajskej Strede obaja bratia Raiszovci.

O ďalšie tri roky polícia oznamuje, že našla ich zakopané telá. Miestna šepkanda tvrdí, že neďaleko ležala mŕtvola aj roky nepolapiteľného šéfa protipápayovskej opozície – Sátora.

Táto bitka o Dunajskú Stredu nemá víťazov, len celý rad hrobov. Medzi nimi ten najmasovejší v celej modernej histórii organizovaného zločinu na Slovensku.

Pokračovanie si môžete prečítať TU.

Komentáre