Život

Slovenský šport má megaproblémy, ale aj talenty a úspechy - zatiaľ

"Do popredia sa dostávajú moderné technológie ako internet a PC, čím sa športové aktivity dostávajú na okraj záujmu."

, 19. júla 2013 12:00 Slovenský šport je poddimenzovaný a aj v najsilnejších disciplínach, v ktorých kráľoval, pomaly stráca svoje pozície. Toto sú vyjadrenia športových odborníkov či fanúšikov. Napriek tomuto nelichotivému faktu z času načas vyskočí meno talentovaného slovenského športovca, o ktorého sa zaujíma špičkový zahraničný klub. Najčastejšie rezonujú športy ako futbal, hokej, v poslednej dobe aj atletika a prednedávnom obletela svet informácia, že v americkej profesionálnej bejzbalovej lige bude hrať prvý Slovák - Jakub Ižold.

Logicky sa naskytá otázka, odkiaľ sa tieto talenty berú? Problematiku rozoberá Slovenský olympijský výbor v Olympijskej revue. Projektový manažér Národného športového centra pre športové činnosti Richard Galovič sa v tejto súvislosti pre revue vyjadril, že ide o vážnu situáciu v slovenskom športe, o ktorej každý rád hovorí, no za výchovu a smerovanie talentov nik nenesie zodpovednosť.

Minulosť verzus súčasnosť

Slovensko pomaly vyčerpalo zdroje talentov, ktoré produkovali telovýchovné jednotky za bývalého režimu. Dnešné deti nemajú veľmi veľký záujem o šport. Do popredia sa dostávajú moderné technológie ako internet a PC, čím sa športové aktivity dostávajú na okraj záujmu. Ďalšou negatívnou stránkou veci sú veľmi vysoké finančné náklady, ktoré nie sú rodičia nádejných talentov schopní znášať. Ako ďalej? Záver znie, ide o enormnú snahu rodičov a sponzorov, ktorí mladého športovca držia na úrovni, ktorá mu zabezpečí dostatočný rozvoj a konkurencieschopnosť medzi svetovou úrovňou.

Obroda cyklistiky?

Príkladom modelovej situácie je súčasná mladá hviezda svetovej cyklistiky Peter Sagan. Iba 23-ročný Žilinčan bol až do minulého roku veľkou neznámou. Slovenský cyklistický fanúšik od čias Antona Tkáča, ktorý na olympiáde v Montreale v roku 1976 získal zlato v dráhovej cyklistike (šprint), nezažil výraznejší úspech. Aspoň nie taký, o ktorom by sa zmieňovali najväčšie svetové periodiká. Za zmienku určite stoja úspechy Jána Svoradu, ktorý vyhral päť etáp Giro d´Italia, tri etapy Tour de France a tri etapy španielskej Vuelty. A na Tour de France 1994 získal tretie miesto v kategórii najlepší šprintér. Svorada však neskôr prijal české občianstvo a hájil české farby. Peter Sagan po úspešných juniorských rokoch v horskej cyklistike vyrazil dych cyklistickej obci, keď v roku 2012 získal na najslávnejších pretekoch Tour de France pri svojej premiére tri prvenstvá a zelené tričko pre víťaza bodovacej súťaže šprintérov. V tomto jubilejnom stom ročníku je zatiaľ suverénom v tejto kategórii a zdá sa, že trofej úspešne obháji.

Hriechom by bolo, ak by sme zabudli na Petra Velitsa. V kategórii juniorov patril Peter medzi svetovú špičku. V drese Milramu Peter štartoval v roku 2008 premiérovo na Tour de France. Od roku 2010 pôsobili bratia Velitsovci v americkom tíme HTC Highroad. Tu dosiahol Peter Velits svoj najlepší výsledok v profesionálnej kariére, skončil celkovo druhý na podujatí Vuelta a España. V roku 2011 sa Peter Velits tretíkrát zúčastnil na Tour de France, pričom bol jeden z lídrov tímu HTC Highroad pre celkové umiestnenie. Skončil na devätnástom mieste. Pred sezónou 2012 prestúpili bratia Velitsovci do belgického tímu Omega Pharma-Quick Step. Rozhodla najlepšia ponuka po športovej i finančnej stránke. V sezóne 2012 Peter Velits prvýkrát v profesionálnom pelotóne zvíťazil v etapových pretekoch, keď vyhral podujatie Tour of Oman.

Z výslnia do úzadia

Z dráhy na vodu. Presne opačný trend nastáva v našom vodnom športe. Slovensko ako vodnoslalomárska veľmoc pomaly ustupuje zo svojich pozícií. Po Michalovi Martikánovi, bratoch Hochschornerovcoch či Alene Kaliskej sa aspoň doposiaľ nenašiel talent, ktorý by napodobnil spomínané a mnohé ďalšie úspešné mená v tejto športovej disciplíne.

Keď sa v roku 1996 na olympiáde v Atlante postavil Michal Martikán na najvyšší stupeň, bol historicky prvým olympijským víťazom v novodobej histórii Slovenska. Vo svojich 17 rokoch bol aj historicky najmladší víťaz Majstrovstiev sveta v kanoistike na divokej vode. Slovensko od tohto momentu nemalo takmer žiadnu konkurenciu. Medzi športovcami sa začalo tradovať: "Ťažšie, než sa dostať cez olympijskú kvalifikáciu, je už len prejsť domácou kvalifikáciou."

Konkurenčné tímy nenápadne zisťovali know-how slovenských plavidiel, ktoré boli prísne strážené. Z každého šampionátu Slovensko prinášalo minimálne dve zlaté medaile. 3. kolo Svetového pohára slalomárov na divokej vode Seu d'Urgell pred týždňom ukázalo, že so svetovou špičkou strácame krok. V Španielsku nám chýbali pódiové umiestnenia, a tak sa zrodila nevšedná situácia, keď sme vyšli úplne naprázdno. Najviac sa v popredí ocitla štvrtá kajakárka Jana Dukátová a piati deblisti Pavol a Peter Hochschornerovci.

Kuriozita v slovenskom prostredí

Trochu kuriózne, no aj to sa na môže na Slovensku stať, hlavne, keď je mladý športovec vytrvalý a dostatočne ambiciózny. Jakub Ižvold sa presadil v športe, ktorý je pre Slovákov netradičný - bejzbal. Tento populárny šport je známy najmä za veľkou mlákou. No mladému, iba 17-ročnému športovcovi sa to podarilo. Nadhadzovač Jakub Ižold sa stal prvým Slovákom v histórii, ktorý podpísal profesionálnu zmluvu s tímom najprestížnejšej bejzbalovej súťaže Major League Baseball (MLB). Slovenský reprezentant sa na sedem rokov upísal tímu Cincinnati Reds.

Ižold je rodákom z Levíc, bol členom Centra talentovanej mládeže SBF a prešiel všetkými vekovými kategóriami reprezentačných družstiev. Naposledy hral v najúspešnejšom českom tíme Draci Brno.

Hokej alebo náboženstvo?

O hokeji sa na rozdiel od bejzbalu netreba veľmi podrobne rozpisovať. Tento zimný šport sa pre Slovákov stal pomaly náboženstvom. Po rozdelení Česka a Slovenska v roku 1993 sme si museli popredné priečky tvrdo vydrieť od tej najnižšej kategórie. V roku 1994 na zimnej olympiáde v Lillehameri sme však naznačili, akým smerom sa má uberať slovenský hokej.

Aj keď sme na prvý a doposiaľ jediný titul svetového šampióna (zlato z MS v roku 2002) čakali dlhých deväť rokov, o talenty v tomto športe nebola nikdy núdza. Vtedy ešte mladíci ako Miroslav Šatan, Žigmund Pállfy, Zdeno Cíger, Róbert Švehla alebo Peter Bondra, patrili k hviezdam ešte v bývalej federálnej lige, neskôr sa k ním pridali Marián Gáborík, ktorý nastúpil ako historicky najmladší hráč v slovenskej hokejovej extralige 1997/98, mal 16 rokov. Už vtedy mu predpovedali hviezdnu kariéru. Predpovede sa splnili v roku 2000, keď si ho vybrala Minesota v 1. kole draftu z tretieho miesta. Popri Gáboríkovi netreba opomenúť ani Mariána Hossu, Zdena Cháru a ďalších.

Od roku 2004, keď sme získali bronz na MS v Česku, však slovenský hokej začal ustupovať. Výraznejšie sme sa presadili vlani, keď sme získali strieborné medaile na MS v Helsinkách a Štokholme. Talentov medzi mládežou je čoraz menej. Hokejová reprezentácia do 18 rokov v roku 2011 dokonca vypadla z elitnej A-kategórie. Nehovoriac o slovenskej extralige, ktorá má finančné ťažkosti a hrozí, že nestihne štart. Aj napriek kríze slovenského hokeja sa talenty objavujú aj dnes.



Bezpochyby k nim patria mladíci ako čerství držitelia Calderovej trofeje Tomáš Jurčo a Tomáš Tatár. Calderov pohár získa víťaz play off nižšej hokejovej súťaže AHL. Pohár je druhým najdlhšie a pravidelne udeľovaným hokejovým ocenením po Stanley Cupe v NHL. Prvýkrát ho získal víťaz v sezóne 1936/37. Obom mladíkom vo finále v drese súpera sekundoval druhý Slovák Richard Pánik.

K málo úspechom patrí i úspech Marka Daňa v tohtoročnom drafte zámorskej NHL. V prvom kole z 27. miesta si ho vybral Colombus Blue Jackes. Ukazujú sa aj ďalší perspektívni mladíci ako Dávid Šoltés, ktorého v 1. kole draftu Canadian Hockey League si zo štvrtého miesta vybral klub Prince George Cougars. Mladý útočník začne v organizácií, kde niekedy začínal aj slávnejší Zdeno Chára. Verme teda, že slovenská hokejová reprezentácia bude mať dostatok talentov, aby dokázala postaviť kvalitné družstvá aj na následujúce svetové šampionáty, prípadne olympiádu.

Futbal, "bezodná" studnica talentov

Podobne ako hokej, aj futbal má na Slovensku silnú tradíciu a pevné korene. Slovenská futbalová reprezentácia sa od roku 1994 výraznejšie nepresadila na medzinárodnom fóre. Väčšinou skončila v kvalifikácii, či už išlo o majstrovstvá Európy alebo sveta. Zlom prišiel až v roku 2010, keď sa Slováci konečne dostali na finálový šampionát do Juhoafrickej republiky. V skupine prekvapili celý svet, keď zdolali slávnu squadru azzurra 3:2 a postúpili do osemfinále šampionátu.

To, že Slovensko hralo na záverečnom šampionáte prvýkrát až v roku 2010 neznamená, že sa pod Tatrami nerodia talenty. Po mladých talentoch v nižších futbalových ligách alebo mládežníckych kluboch úspešne poľujú skauti. Príkladom je aj ešte iba 16-ročný Tomáš Zázrivec z Banskej Bystrice, ktorý len pred chvíľou podpísal profesionálnu zmluvu so slávnou Aston Villou z elitnej Premier League.

Nie je však jediný. Debut v A-tíme Manchesteru City zažil nedávno ďalší slovenský mladík Albert Rusnák. Kmeňovým hráčom FC Chelsea je slovenský reprezentant do 21 rokov Milan Lalkovič, ktorý momentálne hosťuje vo Walsall. V Chelsea začínala aj ďalšia slovenská futbalová hviezda Miroslav Stoch, momentálne oblieka dres tureckého Galatasaray Istanbul.

Medzi elitných obrancov na Britských ostrovoch patrí i bezpochyby Stochov kolega z reprezentácie Martin Škrtel. V ďalšej kvalitnej futbalovej lige, akou je talianska Serie A, hrá už hviezda Marek Hamšík, ten háji farby SSC Neapol. No o niečo mladší, iba 16-ročný Daniel Bojda sa objavil na skúške v Parme. V Brescie ako záložník pôsobí ďalšia vychádzajúca slovenská hviezda, záložník Richard Lásik. Jakuba Vojtuša zo Spišskej Novej Vsi si zase vyhliadol Inter Miláno. Toto je iba zlomok futbalových talentov, ktoré sľubujú lepšie zajtrajšky slovenského futbalu.

Zlatý a strieborný atlét

Že máme talenty aj v atletike a v športe vôbec ukázala nedávno skončená 27. Svetová letná univerziáda v Kazani, na ktorej dosiahli slovenskí športovci úspech v podobe šiestich získaných kovov.

Jedinú zlatú medailu získal bežec Martin Kučera v behu na 400 m cez prekážky, keď dobehol do cieľa v najlepšom novom osobnom rekorde 49,79 s. Strieborné medaily získali slovenskí športovci v troch disciplínach. Marcel Lomnický skončil strieborný v hode kladivom, Jozef Repčík dobehol druhý v behu na 800 m a tretí kov strieborného lesku získala pre Slovensko dvojica kanoistov Miroslav Zaťko, Ľubomír Beňo v K2 na 200 m.

Celkový počet získaných medailí uzatvárajú dve bronzové zo streleckých súťaží. V mužskom trape tímov ju vybojovala trojica Matúš Dudo, Michal Slamka a Boris Stanko, v športovej puške na 60 výstrelov sa zo svojho prvého medailového úspechu tešila Jana Hyblerová.

Úspech v diplomacii

Na diplomatickej úrovni Slovensko slávi tiež jeden úspech. Na pôde Medzinárodného olympijského výboru bude farby našej krajiny hájiť slovenská športová strelkyňa Danka Barteková. Slovenku vo švajčiarskom Lausanne zvolili do Medzinárodného olympijského výboru. Kuriozitou alebo pikoškou je to, že je najmladšou členkou výboru.

V tomto článku je spomenuté iba torzo športovcov, ktorí stále bojujú o popredné priečky vo svetových rebríčkoch a reprezentujú Slovensko na medzinárodných fórach. Otázka na záver znie: Do kedy im vystačia sily a či ich nástupcovia budú mať ďalších nástupcov?

Komentáre