Život

Piatok trinásteho: Aké sú legendy a prečo sa spája s rádom templárov?

"Málokto by asi predpokladal, že dátum má niečo spoločné s históriou templárov. "

, 13. septembra 2013 12:00 Každý z nás sa ho desí a keď sa ráno pozrie do kalendára, človek by najradšej nevstával z postele, aby sa mu niečo zlé neprihodilo - piatok trinásteho. Je to povera, mýtus alebo ľudová slovesnosť? Tento "démonický dátum" sa stal synonymom niečoho negatívneho, ale aj predlohou hororových trhákov (Piatok 13. z roku 2009 od režiséra Marcusa Nispeliho) alebo milých komédii (V piatok trinásteho z roku 1953 pod réžiou Paľa Bielika). V čom ale tkvie povera, z ktorej nám dodnes brní koža na tele?

Málokto by asi predpokladal, že dátum má niečo spoločné s históriou templárov. Píše sa rok 1307 je piatok 13. októbra. Francúzsky kráľ Filip IV. nechal zatknúť veľmajstra templárov Jacquesa de Molaya spolu s jeho ďalšími 60 súkmeňovcami - vysokopostavenými rytiermi. O sedem rokov neskôr, 18. marca 1314 ho po ťažkom väznení a mučení upálili. Inkvizičný súd ho obvinil z kacírstva a čarodejníctva. Rytieri od tej doby považujú piatok 13. za diabolský.

Jacques de Molay bol posledný veľmajster templárov až do oficiálneho zrušenia rádu pápežskou bulou Vox in Excelso, ktorú vydal pápež Clement V.

O živote de Molaya vieme veľmi málo, detailnejšie sú zaznamenané iba jeho posledné roky, počas ktorých zastával post veľmajstra. V tomto období sa snažil reformovať templársky rád a po neúspešných križiackych výpravách v ňom urobiť poriadok. Rád totiž zažíval veľkú krízu, počet rytierov sa radikálne zmenšoval, niektoré skupiny prestali rešpektovať regule, snažili si bohatstvo vydobýjať silou. Vytrácal sa i záujem o organizovanie ďalších križiackych výprav. Molay odmietal zlúčiť rád s rádom johanitov. Finančné suchoty pociťoval aj sám kráľ Filip IV., keďže vedel o bohatstve, ktorým templári disponujú, chcel ho získať pre seba. A tu sa začínajú útrapy posledného veľmajstra a jeho verných rytierov. Kráľ zatkol Molay a ďalších templárov po celom Francúzsku. Obviňoval ich zo sodomie či zo zapierania Krista.

De Molay 24. októbra 1307 vystúpil prvýkrát pred inkvizičných vyšetrovateľov. Po mučení a pod nátlakom sa priznal k niektorým činom ako napríklad, že každý nový rytier, ktorý vstúpil do rádu, musel zaprieť Krista a prísahu potvrdiť tým, že pľuvol na kríž. Poprel však obvinenie, že sa prehrešil voči čistote. Na druhý deň stál opäť pred inkvizítormi a zopakoval to isté. Historici predpokladajú, že priznanie, ktoré podal, je len obetou za záchranu svojich rytierov pred trestom.

V roku 1308 zasadala nová vyšetrovacia komisia, ktorá pozostávala z ôsmych kardinálov a skladal ju samotný pápež. Komisia mala zakázané používať mučenie. No Molay sa mu aj tak nevyhol. Pápež Clement V. považoval rád za nevinný a chcel ho oslobodiť, svedčí o tom aj Chinnonský pergamen.

K priznaniu ho donútili

Podľa záznamu súdu je zrejmé, že inkvizičný súd prinútil Molaya k priznaniu. Ďalšia komisia, ktorá vypočúvala veľkňaza v roku 1309, ho chcela uznať vinným z kacírstva, čo by pre neho znamenalo cestu na popravisko. Molay však urobil dvakrát kríž a vyhlásil: "Kiežby takých darebákov vyliečili Saracéni a Tatári." Z toho vyplýva, že bol k doznaniu prinútený. Dnes je známe, že išlo o vykonštruovaný proces.

V októbri roku 1311 sa zišiel vo francúzskom Vienne koncil za účasti okolo 300 biskupov z Anglicka, Francúzska, Škótska, Talianska, Uhorska a ďalších katolíckych krajín. Väčšina biskupov sa postavila proti návrhu, aby bol rád odsúdený a zrušený. Návrhu Clementa sa podriadili, až keď sa na koncile objavil Filip IV. s oddielom ozbrojencov. 22. marca 1312 bol rád oficiálne zrušený.

Cirkevný súd s predstaviteľmi rádu, veľmajstrom Jacquesom de Molay, vizitátorom Francúzska Hugom de Perrault, majstrom Normandie Geoffroiom Charnayom a majstrom v Aquitánii Godefroiom de Nocnville sa uskutočnil v marci 1314 pred chrámom Notre-Dame. Boli verejne odsúdení a 18. marca 1314 aj upálení na ostrove Ile-des-Javiaux na rieke Seine v centre Paríža.

Legendy o templároch

S templármi sa spája veľmi veľa legiend. Podľa jednej z nich veľmajster Jacques de Molay tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa, ministra i pápeža a všetkých povolal, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte v ten istý rok.

Od rozbitia rádu kolujú legendy o poklade templárov, ktorý vraj videli ľudia v predvečer útoku na rád odvážať na povozoch z Templu, o flotile 18 lodí v La Rochelle, ktorá zmizla bez stopy, a mnoho iných legiend.

Vo väčšine krajín bolo templárom umožnené prestúpiť do iných rádov, v Portugalsku sa v roku 1319 dokonca len premenovali na Kristov rád.

Templári boli strážcovia Svätého Grálu, nádoba resp. pohár, z ktorého pil Ježiš Kristus pri poslednej večeri.

Komentáre