Život

Baletka Eva Sklyarová: Filmovú Annu Kareninu som vidieť nikdy nechcela

"Predstavu o Anne si vytvorila sama po prečítaní knihy. Ako hovorí, film nikdy nedokáže tak hodnoverne zobraziť pocity ako práve kniha. Ako vníma doposiaľ najťažšiu úlohu svojej kariéry?"

Anna Weiss, 8. mája 2014 6:00

Balet Štátneho divadla Košice pod vedením Andreja Suchanova predstavil už tretiu inscenáciu v tejto sezóne. Predlohou bol slávny román ruského klasika Leva Nikolajeviča Tolstoja a hlavnú úlohu stvárnila baletka Eva Sklyarová. A my sme sa ju rozhodli vyspovedať.

Umelecký šéf baletu v Štátnom divadle v Košiciach nám prezradil, že zámerne vybral pre súbor takú náročnú choreografiu. Bolo pre Vás ako sólistku ťažké stvárniť Annu Kareninu?

Určite to bola jedna z mojich najťažších úloh, aké som doposiaľ tancovala a to nielen po technickej stránke, ale aj výrazovej. Bolo skutočne náročné stvárniť hlavnú hrdinku Annu, a najmä jej vnútorné stavy a pocity, ktoré prežívala.

Inscenácia pôsobila náročne po technickej stránke, napokon, na javisku Vás bolo vidno stále, a to v nesmierne ťažkých pózach. Ako ste to zvládali?

Práve na skúškach sme sa museli naučiť každý jeden detail a Annu Kareninu sme skúšali veľmi dlho, takmer tri mesiace. S choreografom Simonovom sa však pracovalo veľmi dobre. Je to dokonalý profesionál a vyžadoval od nás maximum. Za seba môžem povedať, že som sa od neho veľa naučila, keďže Kirill Simonov je skutočne veľký pedant a detailista. Mne to však neprekážalo, naopak, vyhovovalo mi to. Napríklad, raz sme mali vkuse 4-hodinovú skúšku a ani som si nestihla uvedomiť, že to tak dlho trvá, pretože tento choreograf jednoducho dokáže zaujať a upútať vašu pozornosť.

Čím Vás ešte tento choreograf motivoval, aby ste hlavnú úlohu Anny stvárnili podľa jeho predstáv? Nepochybne ste si vytvorili aj vlastné, keď ste čítali túto klasiku...

Najpodstatnejšia bola jeho profesionalita, s ktorou k nám pristupoval. Rovnako som si sama vytvorila predstavu po prečítaní knihy, ale nikdy som nechcela vidieť film. Samotný román je pre mňa srdcová záležitosť, rovnako aj Tolstoj. Film som však odmietla preto, lebo nikdy nedokáže tak hodnoverne zobraziť pocity ako práve kniha. Podľa filmu by som nikdy nepochopila Annu a jej emócie, vnútorné stavy a jej osobnosť, naopak, podľa knihy si dokážem vytvoriť predstavu o jej vnútornom svete a prežiť ho.

Počítali ste s tým ešte pred nacvičením tejto role, že Vás čaká najťažšia úloha, akú ste doposiaľ tancovali?

Každý choreograf má svoju vlastnú predstavu a svoj osobitý pohybový slovník. A práve ten jeho bol veľmi ťažký, čo som si uvedomila hneď ako prišiel na sálu. Zrazu som nebola schopná uvedomiť si, ktorú ruku mám pravú a ktorú ľavú. Simonov v pohybe využíva plastiku tela, veľa pohybov rúk, zároveň čistú techniku nôh, čo si vyžaduje veľmi dobrú koordináciu.

Do akej miery je teda interpretácia Anny náročná po technickej stránke?

Je veľmi náročná, mám tam až osem duetov s náročnými dvíhačkami a samozrejme si stvárnenie tejto úlohy vyžadovalo aj herecký výkon. Dokonca to ani nedokážem porovnať s inými úlohami, ktoré som doteraz tancovala, lebo jednak je každá rola iná a okrem toho som nikdy netancovala takúto náročnú rolu či už po technickej alebo emocionálnej stránke.

Sám choreograf hovorí, že preňho je Anna akýmsi exponátom v múzeu...

Anna a jej vnútorné stavy sú vyvolané spoločnosťou, ktorá ju odcudzuje. Je na to všetko sama a okolo nej sú ľudia, ktorí ju súdia. Aj preto pre ňu predstavuje akýsi exponát a tento obraz chce odovzdať aj divákovi. Vidí ju v snivej predstave, len všetko okolo nej je realistické, samotný Simonov ju predstavuje publiku ako sen.

Bolo pre Vás náročné skĺbiť technicky ťažké pasáže s vyjadrením silných emócií, v ktorých ste museli prejaviť aj kus hereckého umenia?

V prvom rade je to prax, ktorú už za sebou mám. Neviem si predstaviť, že by som práve túto úlohu tancovala pred desiatimi rokmi. Práve pri tejto úlohe sa mi podarilo posunúť po výrazovej stránke. Napríklad doteraz som sa ešte nikdy počas žiadneho predstavenia nesmiala ani nerozprávala, ale bolo to pre mňa veľmi inšpirujúce. Tanec predsa nie je len o pohyboch, ale aj o emóciách a hereckom výkone.

Myslíte si, že slovenský divák je pripravený prijať takéto náročné predstavenie? Predsa, ide o klasiku, ale na scéne bude čeliť ťažkej neoklasike...

Myslím si, že kto pozná príbeh Anny, nebude mať problém pochopiť túto inscenáciu. Nikto neočakáva optimistický príbeh a práve v tomto duchu sa nesie aj náš príbeh a publikum ho určite bude vedieť prijať.

A záverečná otázka: ako sa cítite po premiére? Vyčerpala Vás?

Cítim sa skôr naplnená a šťastná, pretože sa mi podarilo zvládnuť takú náročnú výzvu, akou bolo stvárnenie úlohy Anny Kareniny v choreografii Simonova. Doslova som túžila po tejto úlohe, pretože vnútorné stavy Anny dokáže stvárniť len človek, ktorý si už niečo v živote prežil. Všetky scény boli plnohodnotné, plné emócií, predstavenie má svoju gradáciu a verím, že sa nám spolu podarilo na scéne ukázať publiku zaujímavé, plnohodnotné dielo.

Prečítajte si aj našu recenziu z predstavenia.

EVA SKLYAROVÁ AKO ANNA KARENINA

Komentáre