Štýl

Korková zátka je viac ako len uzáver

"Čo urobíte s korkovou zátkou po otvorení fľaše? Pravdepodobne ju odhodíte do odpadkového koša. Málokto tuší, akou zložitou a fyzicky náročnou procedúrou musel korok počas svojej cesty sem prejsť. "

Danka Šoporová, 20. januára 2013 6:00
Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš
Korok patrí bezpochyby medzi najzaujímavejšie predmety, ktoré človek dokáže z prírody získať. Jeho využitie je vskutku všestranné. Kým v detstve sme si známe drevo asociovali napríklad s vyrezávanými lodičkami, dnes vo väčšine ľudí evokuje uzávery a lahodné vína.

Odkiaľ sa vzal?


Predpokladá sa, že prvým národom, ktorý ocenil užitočnosť korku, boli starí Egypťania. Ani Gréci im však neostali nič dlžní. Predávali korkové sandále a samozrejme zátky na utesnenie nádob. Rimania zas korok včlenili do výstavby lodí, striech i včelích úľov. Celosvetový boom dosiahol v 16. storočí, no vznikom vôbec prvej továrne na výrobu korku sa môže pochváliť Španielsko. Pozíciu výhradných producentov korku zastávajú v súčasnosti Portugalci.

Jeho domovinou je oblasť Stredomoria


Španielsko, Portugalsko či Sardínia. Prečo je história korku spätá práve s týmito krajinami? Vysvetlenie je celkom jednoduché. Korkovým dubom sa darí výlučne v oblasti Stredozemného mora, ktoré im na prežitie hoc i niekoľko stoviek rokov poskytuje tie najideálnejšie podmienky.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Zaujímavé je, že skutočne kvalitné korky získavame z duba až po tridsiatich rokoch života. Na výrobu samotných zátok sa dá, kvôli šírke materiálu, použiť kôra z duba starého až päťdesiat rokov.

Jeho výroba vie potrápiť aj profesionálov


Ak je reč o odborníkoch, ľudia zaoberajúci sa dokonalým zoblečením korkového duba sú profesionáli s niekoľkoročnými skúsenosťami. Korok sa najskôr varí vo veľkých nerezových vaniach približne 70 minút a následne je vyrovnávaný. Pri varení sa vzduch v póroch roztiahne a korok tak nadobúda veľmi silnú štruktúru. Navyše zväčší svoj objem až o 20%.

Potom zhruba ďalšie tri týždne schne. Po ich uplynutí sa z neho narežú dosky 50 až 80 cm dlhé, 30 až 50 cm široké a 3 až 7 cm hrubé. Z tých najvhodnejších kusov sú na záver vyrezávané prúžky, mimo iného základ pre produkciu už dobre známych uzáverov.

Prečo je tak obľúbený?


Za všetky pozitíva týchto odumretých buniek pletiva korkového duba spomeňme ľahkosť, nepriepustnosť, elasticitu, no tiež tepelnú a elektrickú izoláciu. Jeho multifunkčnosť koniec koncov dokazujú i domácnosti, v ktorých korok nachádza uplatnenie predovšetkým vo forme izolačného, dekoratívneho, obkladacieho a výplňového materiálu.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Ničím neobvyklým nie sú ani dámske kabelky originálneho korkového vzhľadu. Aj preferencia korkových zátok má pred ostatnými typmi z plastu a skla logické odôvodnenie. Je to najmä nepriepustnosťou, vďaka ktorej sa z fľašky nestratí ani kvapka.

Čo ste zrejme netušili?

1. Každá desiata fľaša s korkovou zátkou sa musí vyhodiť. Ani korok totiž nevie odolať plesni.

2. Z jedného korkového duba dokážeme počas života získať až dvetisíc kilogramov korku.

3. Práve na výrobu korkových zátok padne vyše 80% svetovej produkcie korku.

4. Po prvý raz bola korková zátka použitá v roku 1530, čo znamenalo okamžitú revolúciu v skladovaní vína.

5. Korok možno považovať aj za indikátor zrelosti vína. Čím je víno staršie, tým je zátka tvrdšia.
Získavanie korku z korkového duba je výsostne ručnou záležitosťou. Jeden strom si pritom vyžaduje spoluprácu najmenej piatich osôb, ktorí vďaka odbornosti a praxi dubu nijak neublížia.

Komentáre