Hudba a film

Prvá dáma slovenského divadla Emília Vášáryová má 80 rokov

"Umelkyňa s veľkou charizmou oslavuje životné jubileum. Patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie a najobsadzovanejšie herečky u nás aj v Česku."

TASR, 18. mája 2022 11:17
Oporou Slovenského národného divadla (SND) je ikona slovenského herectva Emília Vášáryová už takmer 60 rokov. Charizmatická umelkyňa patrí k výrazným osobnostiam slovenskej kultúry, ale úctu si získala aj za hranicami. Spolupracovala s významnými filmovými i divadelnými zahraničnými režisérmi.

Emília Vášáryová sa narodila 18. mája 1942 v Hornej Štubni. Detstvo prežila v učiteľskej rodine v Banskej Štiavnici. V roku 1963 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a potom krátko pôsobila v bratislavskom Divadle Nová scéna. Od roku 1964 je členkou Činohry Slovenského národného divadla.

Spočiatku vytvárala najmä lyrické hrdinky (Inkognito - 1964, Sen noci svätojánskej - 1965, Učiteľ tanca - 1966). Zároveň však dokázala, že je v nej prítomná i silná tragická poloha (Hamlet - 1964, Cyrano z Bergeracu - 1967, Herodes a Herodias - 1970, Antigona - 1971). Rokmi sa jej schopnosti vytvárať postavy žien s nejednoznačným osudom ďalej prehlbovali a divákov dokázala vždy nanovo presvedčiť, že zlo a dobro môžu v človeku sídliť veľmi blízko seba.

Diváci ju mohli vidieť v inscenácii Tančiareň, v hre Hypermarket Viliama Klimáčka, v Ionescových Stoličkách a v Sartrovej hre S vylúčením verejnosti. Stvárnila aj slávnu opernú speváčku Máriu Callasovú. Hosťovala v pražskom Divadle Na zábradlí a v Činohernom klube. Od premiéry v roku 2009 žiari v úlohe zvodnej Evelyn v konverzačnej komédii Rybárik kráľovský v bratislavskom Štúdiu L & S.

Súbežne s divadlom sa úspešne rozvíjala aj jej filmová a televízna kariéra. Na filmovom plátne sa po prvý raz objavila náhodou už ako školáčka, a to vo filme Dáždnik svätého Petra (1957). Jej skutočným debutom bola dráma Na pochode sa vždy nespieva v roku 1960. Do povedomia divákov sa dostala komédiou Až přijde kocour (1963), kde hrala po boku Jana Wericha.

Medzi jej nezabudnuteľné filmové úlohy patrí postava Evy Weimannovej v Námestí svätej Alžbety (1965), Niny vo Fričovom filme Lidé z maringotek (1966) alebo Evy vo filme Eduarda Grečnera Drak sa vracia (1967). Zahrala si aj vo filmoch Medená veža (1970) a Kto odchádza v daždi (1974). Emília Vášáryová hrala v televíznych filmoch a seriáloch Prípad krásnej nerestnice (1973), Červené víno (1976), Alžbetin dvor (1986), Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Kriminálka Staré Mesto (2010).

Často sa objavuje vo filmoch českých tvorcov. V roku 1999 ju do filmu Pelíšky obsadil režisér Ján Hřebejk. Za postavu Věry Horeckej v ďalšom Hřebejkovom filme Horem pádem získala v roku 2004 cenu Českého leva. Ďalšími ich spoločnými filmami bola Kráska v nesnázích (2006) a Nestyda (2008). Jednu z postáv stvárnila aj vo filme Jiřího Menzla Obsluhoval jsem anglického krále (2006). Na filmovom festivale v čínskom Šanghaji v roku 2008 získala cenu Jin Jue Award za najlepšiu herečku v českom filme režiséra Jiřího Vejdělka Václav (2007).

Herečka Emília Vášáryová sa venuje aj pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave. Známa je tiež jej podpora mimovládnym organizáciám. Bola prezidentkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie v rokoch 2007-2013.

Cenu DOSKY získala Vášáryová za najlepší herecký výkon v rokoch 2002 a 2004. Od roku 2003 je držiteľkou Ceny Karla Čapka. Kvet Tálie jej v roku 2011 udelili ako prejav uznania a vďaky za rozvoj a propagáciu divadelného umenia. Emíliu Vášáryovú uviedli do Siene slávy na vyhlásení cien ankety Osobnosť televíznej obrazovky - OTO 2008. V roku 2016 dostala ocenenie Slnko v sieti za najlepší ženský herecký výkon vo filme dokumentaristu Marka Škopa Eva Nová (2015).

Dostala aj štátne vyznamenania. Prezident SR Rudolf Schuster jej v roku 2002 udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2003 jej prezident Českej republiky Václav Havel udelil Medailu Za zásluhy. Emília Vášáryová je od septembra 2016 ďalšou hereckou osobnosťou, ktorá má pamätnú dlaždicu na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave.

Komentáre