Hudba a film

EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Laiferová: Snažila som sa spievať pekné piesne

"Vyštudovaná lekárka, astrologička, spisovateľka, výtvarníčka, ale predovšetkým speváčka Marcela Laiferová poskytla TASR rozhovor pri príležitosti svojho životného jubilea."

TASR, dnes 12:15
Na archívnej snímke z 14. apríla 2003 v Bratislave Marcela Leiferová. Foto: TASR Zuzana Čižmáriková

Bola prvou slovenskou interpretkou, ktorá v roku 1970 získala zlatú Bratislavskú lýru. Nahrala 1200 piesní, pričom úspechy žala nielen na domácich pódiách, ale aj zahraničných festivaloch. Hudobní publicisti ju často označovali prívlastkom prvá dáma slovenskej populárnej hudby. Vyštudovaná lekárka, astrologička, spisovateľka, výtvarníčka, ale predovšetkým speváčka Marcela Laiferová poskytla TASR pri príležitosti svojho životného jubilea, v pondelok 14. júla má 80 rokov, exkluzívny rozhovor.

Už 60 rokov pôsobíte na slovenskej hudobnej scéne - čo Vám hudba dala a stále dáva?

Milujem hudbu, je to súčasť môjho života, je to súčasť môjho srdca, aj mojej duši. Hudba, myslím si, je pre každého človeka neuveriteľne dôležitá vec, ktorá vám robí náladu, buď dobrú, smutnú alebo sentimentálnu, aj to patrí k životu. Proste hudba podfarbuje celý náš život.

Na snímke z 9. júna 1976 Marcela Laiferová - portrét. Foto: TASR/M. Borodáčová


Na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ste získali titul MUDr. Okrem toho ste vyštudovali aj hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Kto Vás priviedol k spevu, pretože Vaša mama bola proti?

Moja mama veľmi pekne spievala, aj mala rada hudbu, len si neželala, aby som bola ja raz speváčkou. Vtedy to bola taká predpojatosť k ľuďom, ktorí sú známi a k tomu sa vždy ešte farebne pripisovali rôzne ´rozprávkové´ príhody, tak asi preto. Ale môj strýko, jej brat, vyhral talentovú skúšku v roku 1939 a ako mladý muž mal ísť študovať na konzervatórium do La Scaly, avšak prišla vojna a bohužiaľ z toho nič nebolo. To bol tiež výrazný hudobný typ a aj otec mojej mamy hral na niekoľko nástrojov. Mama mi hovorila, že mal veľmi rád hudbu, takže odtiaľ tie hudobné gény.

Marcela Laiferová na otváracom koncerte 31. ročníka tradičného festivalu populárnej hudby Bratislavská lýra ´96 V Bratislave 28. septembra 1996. Foto: TASR/Rudolf Bihary


Rok 1970, v ktorom ste sa stali prvou dámou Bratislavskej lýry, bol pre Vás mimoriadne ťažký. Dva mesiace pred týmto prestížnym festivalom populárnej piesne Vám zomrel manžel - ako 24-ročná ste stratili všetky ideály a uvažovali ste o tom, že sa na Bratislavskej lýre nezúčastnite...

Bola som z toho zničená. Končila som fakultu - milovala som medicínu, aj ju milujem dodnes -, ale veľmi ma to rozladilo, pretože smrť manžela vlastne zapríčinil jeden nepoctivý lekár. Ja som proste stratila ilúzie o všetkom, v tom veku prežívate enormne každú vec. To všetko mi pomohol prekonať kapelník a dirigent Karel Vlach. S ním som už v lete, vždy keď som mala v škole voľno, účinkovala. No a pán Vlach mi vtedy poslal list, v ktorom napísal: ´Lekárov máme dosť - vy ste povinná spievať´.

Marcela Laiferová vystúpila so smutným výrazom s piesňou Slová len krátko po manželovej smrti. Zvažovala, že sa súťaže vôbec nezúčastní. Napokon získala v roku 1970 Zlatú bratislavskú lýru. Foto: Archív TASR


... a nielenže ste sa na Bratislavskej lýre zúčastnili, ale tento festival s piesňou Slová aj vyhrali.

Na Lýru som samozrejme išla, a som veľmi rada, lebo tá pieseň je krásna a má veľký úspech. Nahrala som ju aj v Nemecku a bol to hit. Tiež v Amerike ju nahral Herb Alpert ako orchestrálku, to mi povedal už dnes nebohý hudobný skladateľ Ivan Horváth. Čiže, pieseň Slová znie stále a na koncertoch má i dnes obrovský úspech.

Na svojom konte máte desiatky albumov, celkove ste nahrali 1200 piesní. Prvý veľký úspech ste zaznamenali s piesňou Lampy už dávno zhasli, potom prišla víťazná skladba Bratislavskej lýry, spomínaná skladba Slová. Dá sa pri tomto množstve hitov vôbec povedať, ktorý je Vášmu srdcu najbližší, ktorej skladby sa Vaši priaznivci na koncertoch najviac dožadujú?

(úsmev) Taká nie je. Ja mám rada pieseň Slová, veľmi si ju vážim, ale samozrejme, že mám iné piesne, aj tie, ktoré sa veľmi nehrali a podľa môjho názoru sú ešte lepšie. Veľmi ťažko povedať, ktorú mám najradšej, lebo to, čo som nahrávala, som vždy robila s radosťou, takže nechcem medzi nimi vyberať. Snažila som sa spievať pekné piesne.

Váš hit Slnko zaznel dokonca v jednej zo scén vo filme Spider-Man: Ďaleko od domova.

Bola som tým veľmi šokovaná, vôbec som o tom nevedela - ako ju vybrali, prečo ju vybrali. Potom som sa dozvedela, že proste bola požiadavka na európsky hit, keď poletí Spider-Man nad Európou. Producentovi určite pripravili množstvo hitov a ten vybral práve túto pieseň. Dodnes dostávam pozdravy z celého sveta, veľa aj z Afriky, čo je zaujímavé, v ktorých mi ale vyčítajú prečo nespievam po anglicky (úsmev), ale píšu mi, že sa im to páči.

... iste Vás to potešilo.

Potešilo ma to, samozrejme, že ma to teší.

Vraj ste veľká trémistka, čo znie pri tom množstve koncertov a vystúpení priam neuveriteľne.

Bola som veľká trémistka, teraz už nie. Napriek tomu, keď je premiéra niečoho nového, veru mi nie je všetko jedno, vo vnútri to cítim, ale naučila som sa tými rokmi s tým bojovať. Z našej generácie boli najväčšími trémistami Karel Gott a Eva Pilarová. Oni nás tak strémovali keď bola spoločná súťaž, že sme mali všetci trému. (úsmev) Na mne to však nebolo vidieť a keď som vystúpila na pódium, postavila som sa k mikrofónu a otvorila som ústa, tréma zmizla.

Na snímke speváčka Marcela Laiferová počas tlačovej konferencie k pripravovanému koncertu k výročiu vzniku festivalu populárnej hudby Bratislavská lýra "Lýra 50 - Mám rozprávkový dom". V Bratislave 4. októbra 2016. Foto: TASR - Dano Veselský


Viem, že knihy nielen rada čítate, ale ich aj píšete. Koľko ste ich doteraz vydali a aké posolstvo chcete nimi svojim čitateľom ponúknuť?

Doteraz mi vo vydavateľstve Ikar vyšlo sedem kníh. Posolstvo tej poslednej nazvanej Ako nájsť vnútorný pokoj (vyšla v roku 2023 - pozn. red.) je výsledkom mojej životnej skúsenosti, ako prežiť život, ako bojovať s problémami, ako si udržať zdravie a mladosť. Snažím sa dať proste odpovede na to, na čo sa ma ľudia pýtajú keď zídem z pódia a prídu za mnou a chcú sa so mnou rozprávať. Rozprávajú mi svoje príbehy a pýtajú si odo mňa rady. Takže, to moje posolstvo ľuďom je, aby boli šťastnejší, aby narábali so životom ľahšie ako sa dá, lebo radosť a úspech môže mať každý človek, len ľudia volia k tomu nesprávnu cestu.

Popri hudbe a literatúre sa už viac ako polstoročie venujete tiež astrológii. Čo Vás priviedlo k myšlienke, aby ste na základe čítania z planét a hviezd odhaľovali vzťah medzi vesmírom a našim bytím?

To bola proste zhoda okolností mojej návštevy s mamou u pani Vilmy Jamnickej. Bolo úžasné stretnúť takéhoto fantastického človeka, veľmi veľa som si od nej zobrala, veľmi veľa ma naučila. Mala celú knižnicu o astrológii a v nej knihy od najznámejších európskych autorov. Začalo ma to zaujímať. Povedala mi, ja vám ich požičiam, budeme sa o tom baviť, môžeme sa stretávať. A skutočne bola mi akoby druhou matkou a ja som sa veľmi tešila, že som v jej blízkosti.

Stále ste aktívna, plná energie i pohody. Z čoho čerpáte životnú energiu?

Vo mne je skutočne veľa energie, pretože som rada na svete - mňa teší život.

Komentáre