Hudba a film

Činohra SND chystá premiéru inscenácie hry E. Ionesca Nosorožec

"Premena človeka na zviera a následná strata ľudskosti je témou absurdnej drámy v preklade Alberta Marenčina. "

TASR, dnes 11:39
Činohra Slovenského národného divadla (SND) uvedie v sobotu 12. apríla v štúdiu premiéru inscenácie hry Eugéna Ionesca Nosorožec. Premena človeka na zviera a následná strata ľudskosti je témou absurdnej drámy v preklade Alberta Marenčina. V réžii Júlie Rázusovej účinkujú Roman Poláčik, Robert Roth, Gregor Hološka, Jana Kovalčiková, Anežka Petrová, Ondrej Kovaľ, Daniel Žulčák a Braňo Mosný.



„Samotný príbeh Nosorožca trošku nahráva dobe vo fenoméne rozdeľovať alebo označovať niekoho a rozdeľovať sa na my a oni, polarizácia, ktorá v spoločnosti nastáva, prináša aj nejaké pomenovania tohto druhu, dvoch strán alebo dvoch brehov,“ povedala na štvrtkovej tlačovej konferencii Rázusová, divadelná režisérka, ktorá pôsobí na nezávislej scéne i v zriaďovaných divadlách na Slovensku a v Českej republike. Podpísala sa aj pod úpravu Ionescovho textu, ktorý vznikol koncom 50. rokov minulého storočia.

Režisérka divadelnej novinky vysvetľuje, že to, čo v nej diváci SND uvidia, bude aktuálnym rozvinutím a čítaním príbehu o malom meste, kde sa zjavuje nosorožec a ľudia sa začnú meniť na nosorožce. „Vyhýbame sa explicitnému pomenovaniu, kto alebo čo ten nosorožec je, ale zároveň zobrazujeme, kde zrieknutie sa toho byť človekom v nás nastáva,“ dodala Rázusová k inscenácii s „témou premeny človeka na hrubokožca“. Pripomenula, že sám Ionesco v čase, keď túto hru písal, sa vyrovnával so skúsenosťou, keď sa jeho blízki priatelia začali premieňať na nosorožce v súvislosti s fašizmom.

Dramaturgička predstavenia a riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová v bulletine k inscenácii pripomína, že Ionescov Nosorožec vznikol aj ako reakcia na nevydarený prevrat v Maďarsku v roku 1956. „Bola to budúca obava z totalitnej nákazy. Totalitarizmus (nacizmus, fašizmus a komunizmus) sa zobrazuje ako choroba, ktorá mení ľudské bytosti na divokých nosorožcov.“



Spoločne s hlavnou postavou hry Bérengerom prejdú diváci rôznymi prostrediami premien: verejným priestranstvom námestia, pracovným prostredím, osobnými príbytkami až po stretnutie so sebou samým pred zrkadlom. „V záverečnom boji o prežitie nadobúda nečakanú odolnosť a prichádza intelektuálne zrenie. Hoci nemáme hrdinu, ktorý by od začiatku prejavoval nejaké kvality toho, že má šancu zachrániť svet, Ionesco ho necháva prechádzať odyseou súboja s nosorožcami a spoznať silu zodpovednosti za spoločenské dianie,“ hovorí Rázusová ku kľúčovej hre absurdného divadla.

„Otvára aj úvahu o tom, kto je ochotný absolvovať premenu a nájsť svoje miesto v bezpečí stáda a kto by radšej ešte ostal človekom,“ uvádza SND k inscenácii s metaforickým obrazom totalitnej spoločnosti, ktorý „sa stáva opätovne varovaním pred tým, s akou ľahkosťou dokáže spoločnosť opustiť svoje hodnoty a princípy“.

Scénu a kostýmy navrhol Marek Cpin, autorkou hudby je Lucia Chuťková.

Komentáre