Cestovanie

V Banskej Bystrici vystavujú čipky baníckych osád z okolia

"Tradícia čipkárstva je na Slovensku známa od polovice 16. storočia. Najstaršie a dodnes aj najznámejšie centrá boli osady okolo Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Kremnice a Prešova."

TASR, 4. apríla 2018 8:00

Ilustračné foto. Foto: TASR/Dano Veselský

Všetkým, ktorí chcú spoznať jedinečné dedičstvo našich predkov čipku, je určená výstava, ktorú sprístupnili v Stredoslovenskom múzeu (SSM) - Thurzovom dome v Banskej Bystrici. Výstava predstaví históriu baníckej a roľníckej čipky na území Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).

Za posledných päť rokov ide už o štvrtú výstavu v poradí (Krása do čipky zakliata, 2012, Mesto niťou uvité, 2015, Krása z baníckych osád, 2017), ktorá pripomína dedičstvo našich predkov a predstavuje čipkované skvosty z etnografického fondu SSM.

"Geografická blízkosť Banskej Bystrice s najvýznamnejšími baníckymi čipkárskymi strediskami Špaňou Dolinou a Starými Horami súvisí s množstvom a tiež s pestrosťou zbierky paličkovanej čipky v správe múzea," hovorí jeho riaditeľ Roman Hradecký.

Pôvod čipky nájdeme v spojovacích stehoch a neskôr vo výrazných prelamovaných dekoratívnych pásoch na tradičnom ľudovom odeve. Spočiatku praktické využitie čipiek, ktoré chránili časti kroja pred najväčším opotrebovaním, neskôr nahradila najmä jej estetická funkcia.

Tradícia čipkárstva je na Slovensku známa od polovice 16. storočia. Najstaršie a dodnes aj najznámejšie centrá boli osady okolo Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Kremnice a Prešova. "Rozšírenie čipkárstva v týchto oblastiach môžeme pripísať najmä zlým sociálnym pomerom baníckeho obyvateľstva, ktoré bolo odkázané na hľadanie si ďalšieho zdroja príjmu na uživenie svojich rodín. Aj vďaka tejto neľahkej situácii našich predkov čipky na Slovensku už v 18. storočí dosiahli nevídanú estetickú, ale najmä technickú úroveň," zdôrazňuje autorka výstavy Jana Koltonová.

Pri príležitosti slávnostného otvorenia výstavy špaňodolinskej paličkovanej čipky v SSM s názvom Krása do čipky zakliata v roku 2012 bola vystavená aj unikátna čipkovaná mapa BBSK. Mapa s rozmermi 150 x 180 cm má prvky špaňodolinskej čipky a tematicky zachytáva všetky okresy kraja aj s jeho dominantami. Päť žien–čipkárok z banskobystrického klubu paličkovanej čipky Čipôčka pracovalo štyri mesiace na jej zhotovení a návštevníci múzea ju môžu po čase opäť uvidieť v Thurzovom dome. Výstava bude sprístupnená do 3. júna 2018.