Cestovanie

Ako sa správať na horách? Poradí horolezec Michal Buberník

"Na nástrahy hôr sme sa pozreli odbornými očami."

Danka Šoporová, 28. februára 2013 6:00 Michal Buberník (30) je aktívnym členom Slovenského horolezeckého spolku JAMES už šesť rokov. Sám o sebe tvrdí, že vedie dvojitý život. Úspešný manažér sa na sklonku pracovného týždňa mení na vášnivého horolezca. Hory miluje a hoci i on sám v nich zažil zopár napätých situácií, život bez lana si už nevie predstaviť. Na nebezpečné okamihy a užitočné rady, ako im predchádzať, nás upozornil v nasledovnom rozhovore.

Ako by ste seba predstavili neznámym ľuďom?

Patrím k rekreačným horolezcom združených v Slovenskom horolezeckom spolku JAMES. Leziem na umelých stenách, skalách, v horách, ľadoch aj mixoch. Robím to z radosti a najmä pre radosť. Milujem hory a rád v nich trávim čas.

Vedeli by ste čitateľom zopakovať telefónne číslo, na ktoré treba zahlásiť nebezpečenstvo, úraz alebo inú nepríjemnú situáciu, ktorá sa v horách môže vyskytnúť?

Na Slovensku je to 18300, v Európe (ale rovnako i u nás) 112 a operátori už hovor prepoja na potrebné miesto.

Čo musí spĺňať človek túžiaci pracovať pre Horskú službu? Majú šancu aj ženy?

Existujú dve roviny – dobrovoľná a profesionálna. V tej dobrovoľnej myslím jedna žena je (Tatranská horská služba – Dobrovoľný zbor). V profesionálnej zatiaľ ženy pracujú ako administratívne sily či dispečerky. Žiadateľ musí veľmi dobre poznať miestopis oblasti, ktorá ho láka, nutné sú samozrejme lyžiarske zručnosti, mal by vedieť i obstojne liezť a disponovať požadovanou úrovňou zdravotného vzdelania. Okrem toho mu nesmie chýbať zanietenie a odhodlanie robiť prácu srdcom, pretože vykonávaním tejto profesie rozhodne nezbohatne.

Ako sa správať v situácii, keď nás zastihne povedzme na hrebeni snehová chumelica a nevieme nájsť cestu späť?

Úplne najlepšie je takým momentom predchádzať, a to tým, že sme zodpovedne pripravení: máme mapu, GPS, poznáme cieľovú oblasť, zistíme si predpoveď počasia. Pokiaľ už taká situácia nastala, kontaktujte horskú službu, nadiktujte polohu a počkajte na najvhodnejšom mieste. Ak máte signál na telefonovanie a GPS, je to ten najoptimistickejší scenár. V opačnom prípade sa vráťte na prvé miesto, ktoré viete opísať, respektíve kde dokážete prežiť v bezpečí. Vždy závisí od situácie. Preto nikdy nepodceňte dobré a kvalitné oblečenie či teplý nápoj v termoske. Netreba zabúdať na poistenie na hory, keďže zásah HZS môže vyjsť človeka bez poistenia nesmierne draho, rádovo až na tisícky eur.

A ako sa zachovať v prípade lavíny? Existujú odporúčania, ktoré znásobia šancu prežiť jej ničivú silu?

Opäť je dôležitá predvídavosť a pripravenosť. Ak už do lavínového terénu idete, je potrebné mať výstroj a výbavu. Vyhľadávač, sondu, lopatu, poprípade batoh s nafukovacími vankúšmi, ktoré zabránia „pochovaniu“ lavínou. A človek by nemal ísť na túru sám. V prípade lavíny je kamarátska pomoc k nezaplateniu. Rozhodujúcich je totiž prvých 15 minút od zasypania. Kým stihne prísť profesionálna pomoc, trvá to zhruba pol hodinku (zorganizovanie zásahu, psov, vrtuľník, naloženie záchranárov, doprava na miesto nehody...). Toto sú veľmi vážne veci a určite odporúčam všetkým, ktorí sa plánujú intenzívnejšie zdržiavať v horách, absolvovanie fundovaného školenia a lavínového kurzu.

Ktorá časť slovenských hôr je najnebezpečnejšia?

Pre bežného turistu sú napríklad Vysoké Tatry na turistických chodníkoch za priaznivého počasia bezpečné, no napríklad hrebeň Západných Tatier o čosi nebezpečnejší. Pre horolezca je Malá Fatra „ružovou prechádzkou“ a Vysoké Tatry zas pomerne obtiažne. Za konkrétnych okolností môžu byť všetky hory nebezpečné. Všade tam, kde pôsobí Horská služba, existuje reálna hrozba.

V akej krajine je úroveň Horskej služby najvyššia?

Toto neviem celkom reálne posúdiť, keďže som nebol ani raz zachraňovaný. Myslím si, že tak ako slovenskí záchranári, tak aj všetci napríklad v alpských krajinách sú absolútni profesionáli, ktorých nemožno porovnávať. Pokiaľ ide o zachraňovanie životov, všetci makajú rovnako profesionálne.

Ak ma teoreticky zasype lavína, no mám pri sebe mobilný telefón, je šanca ma vďaka nemu lokalizovať?

Vraj áno, už aj na Slovensku by mali mať chalani zo strediska lavínovej prevencie prístroj, ktorý slúži na vyhľadanie pomocou mobilného signálu.

Aký máte názor na alkohol na horách? Predsa len, dostať ho tu v každom stánku.

Najskôr sa lezie, lyžuje, športuje a až potom pije. Samozrejme, taká „vrcholová“, to je klasická tradícia. Ja proti tomu nič nemám, no keď som naposledy čakal v Jasnej v rade na lanovku, tak by som nafúkal už len z toho oparu, ktorý sa vznášal medzi lyžiarmi. Nie som abstinent, na chatách po horskom dobrodružstve si vieme vyhodiť z kopýtka, no veľa alkoholu na zjazdovky počas výkonu jednoznačne nepatrí.

Aké sú najväčšie hriechy, ktorých sa dopúšťajú lyžiari, horolezci, respektíve návštevníci hôr?

Nepripravenosť a flegmatický prístup v štýle: Mne sa aj tak nič nestane. Do týchto slov sa dá zhrnúť všetko, čo zabíja a vyvoláva nešťastie v horách. Iba mizivé percento tvoria nešťastia, ktoré sa stanú obrovskou smolnou náhodou bez pričinenia človeka.

Čo by ste na záver odkázali všetkým milovníkom horolezectva?

Tí, ktorí ho milujú, vedia prečo. A tí, ktorí nie, nech to skúsia. Horolezectvo nie je šport pre každého, no ak to raz človeka ťahá, je takmer nemožné s tým seknúť.

Komentáre