Cestovanie

Okolie Košíc sa pýši nevídaným prírodným bohatstvom

"Zalesnené pohoria východnej časti Slovenského Rudohoria ponúkajú (nielen) obyvateľom Košíc skvelé rekreačné možnosti."

Danka Šoporová, 24. marca 2013 6:00 Okolie Košíc je už tradične jedným z najvyhľadávanejších turistických cieľov Slovenska. Čas na tomto území plynie akosi pomalšie a mnohé kúty nepoznanej lokality sú zaujímavé práve pokornejším pulzom života.

Herľany

Najvyhľadávanejšou oblasťou v okolí Košíc sú bezpochyby Herľany. V bývalých kúpeľoch zo zeme vyviera slávny Herliansky gejzír. Nakoľko mnohí Slováci nevedia, čím je výnimočný, je na mieste si jeho históriu trošku ozrejmiť.

V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa na danom mieste realizoval artézsky vrt, prostredníctvom ktorého mali byť nájdené ďalšie zdroje minerálnej vody pre rozširujúce sa kúpele. Vrtom hlbokým 404,5 metra vznikol mohutný výver silne mineralizovanej vody. Pôvodne častejšia a intenzívnejšia erupcia má v súčasnosti periodicitu približne 32 až 34 hodín. Počas tohto jedinečného prírodného divadla vytryskuje voda 20 až 30 minút do výšky zhruba 20 metrov.

Jazero Izra

Neďaleko obce Slanska Huta sa rozprestiera jedno z najromantickejších miest Slovenska, nádherné prírodné jazero Izra. Turistov zvykne nemilo prekvapiť sťažený prístup, no po prekonaní počiatočných prekážok stojí výsledný pohľad za to. Jazero Izra zvykne byť označované ako raj pre zaľúbencov.

Povesť o jazere siaha ešte do čias nájazdov kočovných Avarov. Veľmi dávno žila pyšná avarská kňažná Izra, ktorá si z kvádrov kamennej soli vyťaženej v Slanských vrchoch nechala postaviť jagavý hrad. Keď sa vzbúrení Slovania pustili do jeho dobývania, získali nevídaného pomocníka. Trojdňový dážď dal do pohybu masu zeminy a skál, ktorá prelomila a zborila hradby soľného hradu. Spolu s troskami avarskej pevnosti sa zosunuli do doliny a zahradili ju. Keď sa onedlho na tomto mieste vytvorilo soľné jazero, dostalo názov Izra – presne podľa avarskej bojovníčky, ktorá v ňom našla svoju smrť.

Medzev

Mestečko ležiace v doline rieky Bodva bolo v minulosti významným banským mestom s rozšírenou remeselnou výrobou. Na báze miestnej železnej rudy sa darilo hlavne kovospracujúcim remeslám a rozvoju hámrov. V 19. storočí priamo v meste a jeho blízkom okolí pracovalo cez sto železných hámrov. Tie využívali vodnú energiu vody zachytenej v malých vodných nádržiach vybudovaných na okolitých potokoch.

Jeden zo zachovaných vodných hámrov je možné navštíviť v miestnej časti Nižný Medzev. Zaujímavá je tradícia, ktorú zaviedol bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Pozvaní hostia na najvyššej úrovni z radov prezidentov, príslušníkov šľachtických rodov a iných svetových osobností si tu smú vlastnoručne ukuť motyku a rýľ.

Zádielska dolina

Práve so Zádielskou dolinou sa spája slovné spojenie najbizarnejšia tiesňava Slovenska. Dolina lemovaná vápencovými bralami je hlboká až 300 metrov. Dominantným bralom je štíhly skalný útvar prezývaný Cukrová homoľa. Celým územím vedie náučný chodník v zadnej časti vystupujúci na okraj planiny s prekrásnym výhľadom.

Jasovská jaskyňa

Jedna zo štyroch verejnosti prístupných jaskýň Slovenského krasu má bohatú minulosť. Obývali ju už neolitickí ľudia, pričom miestni rodáci sa v nej ukrývali pred Tatármi a Turkami aj v stredoveku. Mnísi z jasovského kláštora sa v roku 1846 pričinili o jej sprístupnenie verejnosti. Dnes majú návštevníci k dispozícii 550 metrov dlhý prehliadkový okruh z celkovej dĺžky 2811 známych chodieb.

Pri potulkách daným miestom si rozhodne nenechajte ujsť výhľad z Kojšovskej hole siahajúci až po vysokotatranské končiare či atmosféru vodnej nádrže Ružín. Tá je najmä v letných mesiacoch rajom dovolenkujúcich Slovákov, ale i obyvateľov z okolitých krajín.

Komentáre