Cestovanie

Milovické mesto duchov pamätá nosiče nukleárnych rakiet aj Hitlera

"Dnes už maličké mestečko Milovice, ktoré leží necelých štyridsať kilometrov severovýchodne od Prahy, bolo sídlom vojenských jednotiek už od začiatku dvadsiateho storočia."

Matej Šulc, 14. mája 2013 14:00 Polorozpadnuté paneláky zarastené stromami, opustené masívne hangáre obrastené trávou, veľké letisko, pár malých privátnych lietadiel a mladých bláznov, ktorí si skúšajú svoje umenie za volantom pretekárskych strojov. A do toho hŕstka obdivovateľov výkladnej skrine sovietskej armády počas okupácie Československa. Vitajte v Miloviciach.

Dlhoročná história

Dnes už maličké mestečko Milovice, ktoré leží necelých štyridsať kilometrov severovýchodne od Prahy, bolo sídlom vojenských jednotiek už od začiatku dvadsiateho storočia. Postupne sa tu vystriedali vojská cisárskeho Rakúska, prvej československej republiky, hitlerovského Nemecka, socialistického Československa a napokon aj Sovietskeho zväzu.

Pôvodný rakúsky vojenský tábor sa vďaka svojej dobrej polohe neustále rozrastal, obľubu mu prejavil aj nemecký „fírer“ Adolf Hitler či jeho ruský kolega Leonid Iljič Brežnev, ktorý z Milovíc urobil počas okupácie Československa hlavné sídlo strednej skupiny vojsk.

Práve počas rokov 1968 až 1991 zažili Milovice svoj najväčší rozmach a je dosť pravdepodobné, že sa tu nachádzali aj jadrové hlavice. Či tu ale naozaj boli, sa už asi nikdy nedozvieme, nakoľko sa tu našli iba rakety schopné nukleárnu hlavicu niesť. Faktom ale je, že sa tu za dvadsaťtri rokov vystriedalo podľa dostupných údajov vyše sto tisíc ruských dôstojníkov aj s rodinami. Dokonca bol odtiaľ každý deň vypravovaný špeciálny vlak do Moskvy.

Za hranicami ZSSR

Dostať sa do Milovíc bolo kedysi snom desaťtisícov Sovietov. Možnosť ísť za hranice Sovietskeho zväzu, hoci len do satelitního Československa a užívať si tu výdobytky vojenských hodnostárov, ktorí nás zachraňujú pred imperializmom, bolo pre mnohých naozaj iba zbožným prianím. Československý tovar v obchode, pocta najvyšších štátnych predstaviteľov a v neposlednom rade aj pekná krajina a pokojný život na vojenskej základni boli hlavnými znakmi vtedajšieho života Rusov v Československu. Ruské paneláky, obrovské bunkre, množstvo železobetónu a chátrajúce nápisy v ruštine sú zasa pamiatkou, ktorá ostala po Rusoch v Miloviciach dodnes.

Pamätník nechcenej slávy

Dnes pripomínajú Milovice skôr ako vojenskú výkladnú skriňu pamätník nechcenej slávy. Napriek vyjadreniam českých politikov po odsune ruských vojsk o účelnom využití vojenského priestoru ostalo len pri prázdnych slovách. Areál ostal po odstránení munície ležať ľadom a stal sa cieľom dobrovoľných vykrádačov, či skôr recyklátorov rôznych kovov, nástrojov, aj ďalších komodít.

Jediné, čo tu dnes funguje je len niekoľko skladov v nerozpadnuteľných bunkroch a obrovská pristávacia plocha, ktorú využívajú piloti ľahkých lietadiel a nadšenci rýchlych áut. Ostalo tu mesto duchov plné sutiny, ktoré ale predstavuje dokonalý skanzen okázalej ruskej armády v sovietskych časoch.

Obrovské železobetónové bunkre pre rakety, široké pristávacie dráhy aj dokonalé krytie objektov obrastených trávou pridávajú tomuto miestu skrytú krásu. Tak ako hľadajú detailisti krásu v najdokonalejšom zobrazení, tak možno hľadať v Miloviciach ruské velikášstvo, silu, moc a zároveň aj zbytočnosť a nezmyselnosť ruskej, či vlastne sovietskej politiky v druhej polovici minulého storočia.

Komentáre