Cestovanie

Poznáte najvýchodnejšiu slovenskú hoľu?

"Kojšovská hoľa, ktorej medzi domácimi nikto nepovie inak ako Kojša, Kojšovka či dokonca Kojšovečka, sa týči do nadmorskej výšky 1246 metrov."

Matej Šulc, 14. augusta 2013 12:00 Hovorí sa, že človek by mal pre svoje zdravie urobiť denne 10 000 krokov. Ak berieme do úvahy, že jeden normálny krok má minimálne pol metra, denná dávka chôdze vychádza minimálne na päť kilometrov.

Ak vás ale nebavia prechádzky po tvrdých mestských chodníkoch, ale aj napriek tomu chcete urobiť niečo pre vaše zdravie, vyberte sa na prechádzku do prírody. Ak sa vyberiete na Kojšovskú hoľu, určite neoľutujete!

Najvýchodnejšia slovenská hoľa

Pomenovanie kopcov hoľami je na Slovensku celkom bežné. Pre hole je charakteristický holý, nezalesnený, trávnatý povrch často zarastený čučoriedkami či brusnicami, kruhový symetrický tvar a excelentný výhľad do okolia. Napriek tomu, že kráľovnou slovenských hôľ je jednoznačne Kráľova hoľa, o ktorej sa spieva aj v národnostnej piesni kde „na Kráľovej holi stojí strom zelený,“ Kojšovská hoľa je jej rovnocennou sestrou.

Podobne ako Kráľova hoľa je z východu začiatočným kopcom Nízkych Tatier, Kojšovská hoľa je rovnako z východu začiatočným kopcom nášho najväčšieho pohoria, Slovenského rudohoria. Zároveň je aj najvýchodnejšou slovenskou hoľou, ktorá ponúka excelentný rozhľad a bohatú ponuku pre turistov, cyklistov, ako aj zberačov lesných plodov a hubárov a v zime milovníkov zimných športov.

Ak sa pošťastí, dovidíte až na Ural

Kojšovská hoľa, ktorej medzi domácimi nikto nepovie inak ako Kojša, Kojšovka či dokonca Kojšovečka, sa týči do nadmorskej výšky 1246 metrov, čo je presne o 700 metrov menej ako stredoslovenská Kráľova hoľa, na ktorú má pri dobrých poveternostných podmienkach aj veľmi dobrý výhľad, podobne ako na hrebene Slovenského rudohoria, Slanských vrchov, Vysokých Tatier, Braniska, Čergova, Vihorlatu, tak aj Košickú kotlinu a druhé najväčšie slovenské mesto Košice.

Medzi domácimi sa ľudovo hovorí, že pri dobrých podmienkach dovidieť až na Ural. Nejedná sa samozrejme o skutočný Ural, ale len o hrebene Karpát na Ukrajine, čo bol niekedy Sovietsky zväz. Odtiaľ aj zľudovelo pomenovanie Ural, ktorý bol rovnako v „Sajuze“.

Pešo aj na bicykli

Cesta na, prípadne cez Kojšovskú hoľu ponúka rozličné možnosti tak pešej, ako aj cykloturistiky. Východiskovým bodom pri túrach z Košíc býva malebná horská dedinka Zlatá Idka, kde sa celkom spoľahlivo dostanete z Košíc tak autom, ako aj autobusom. Odtiaľ už vedie na samý vrchol polorozbitá asfaltová cesta, ktorá je vhodná pre menej náročných turistov, tak ako aj pre cyklistov.

Ak chcete niečo náročnejšie, ale kratšie, odporúčam využiť buď kombináciu asfaltky, niekoľkých lesných skratiek a lyžiarskej trate. Fyzicky najnáročnejší je priamy výstup od horského hotela Hutník popod sedačkovú lanovku až do sedielka a odtiaľ priamo na vrchol hole. Pre odvážnejších a technicky zdatnejších cyklistov vybudovali miestni cyklistickí nadšenci v lese popri lyžiarskej zjazdovke dobrú zjazdovú trať aj pre cyklistov.



Kojšovská hoľa je ale tiež dostupná aj z dedinky Kojšov, kde sa nachádzajú skaly Turniská známe najmä pre svoje dobré podmienky na lezenie, ako aj mestečka Gelnica a neďalekej obce Prakovce.

Kojšovská hoľa vďaka tomu ponúka bohaté možnosti, ako kombinovať svoju cestu. Cez Gelnicu, ako aj Prakovce vedie vlak, z Kojšova sa môžete dostať naspäť do civilizácie iba autobusom. Popod vrchol Kojšovskej hole vedie aj najdlhšia slovenská turistická trasa, Cesta hrdinov SNP, ktorá v dĺžke 760 kilometrov križuje celé Slovensko v trase, ktorá zohrala významnú úlohu pri oslobodzovaní Slovenska počas 2. svetovej vojny od Duklianskeho priesmyku až po Bradlo v Myjavskej pahorkatine.

Komentáre