Cestovanie

Dovolenka v Iraku: Toto je fakt extrém!

"Muž na návšteve nesmie vidieť ženské obyvateľky domu a alkohol kúpite v kresťanských obchodoch. Aj o tom je Irak."

Matej Šulc, 17. júna 2013 10:00 Je len niekoľko bielych miest na mape sveta, kde sa turistom rozhodne neodporúča vstúpiť. Medzi tieto krajiny patrí určite aj Irak. Krajina postihnutá autoritárskym režimom sunitského diktátora Saddáma Husajna a následne americkou inváziou, ktorá bola zameraná na zvrhnutie diktátora, dnes trpí vojnou klanov o moc a bohatstvo.

Bombové atentáty sú vo väčšine krajiny takmer na dennom poriadku a obyvateľstvo je výrazne polarizované medzi šiitov, sunnitov a etnických Kurdov. Jedinou pokojnejšou oblasťou, kde vpustia bezproblémovo aj západných turistov, je iba sever krajiny, kde vládnu Kurdi. Napriek tomu má čo ponúknuť. Krásne hory, pohostinných ľudí, dobrú infraštruktúru aj vojnovú exotiku.

Vojnová exotika

Hoci je kurdský Irak v porovnaní s arabským Irakom pomerne pokojným a bezpečným miestom, určite sa nevyhnete dojmu vojnovej exotiky. Krajina je stále rozdelená vojnovými checkpointami na územia jednotlivých kmeňov a politických strán. Všetko je prísne kontrolované, všade je pripravená armáda s ukazovákom na spúšti a v reštaurácii je v rohu vždy odložených niekoľko samopalov, tak ruských, ako aj československých.

„Brno is very good gun, man,” podotýka nejeden domáci pri tom, ako sa predstavím, že som zo Slovenska. Odkiaľ? Pardon, Československa. A dozvedám sa, že Amerika je super aj napriek tomu, že sú to zbabelci. „My sme išli v prvej línii a zomierali, Američania nás zozadu sledovali a potom už iba zbierali vavríny,” vysvetľuje ich vojnovú taktiku Wara. No nie všetci majú Američanov radi. Sunniti smútia za Saddámom a USA nenávidia, šiiti aj Kurdi ich naopak zbožňujú a sú radi, že doba násilného vyhladzovania Husajnom skončila. Nadovšetko sú potom propagandistické bilboardy, kde si iracká vlajka podáva ruku s americkou.

Neexistujúci štát

Napriek tomu, že o štáte Kurdistan sa vo svete nehovorí a neexistuje ani na žiadnej mape, pochopiteľne okrem tej kurdskej, štát etnických Kurdov de facto existuje. Má vlastnú armádu, políciu, vládu, prezidenta, vlajku, jazyk a dokonca vydáva aj vlastné víza. A vďaka obrovským zásobám ropy aj peniaze na rozvoj turistického ruchu.

Napriek tomu, že informácií o rozvíjajúcom sa turistickom ruchu v Kurdistane je stále málo, počet zahraničných turistov narastá a dopĺňa tak početnú komunitu z nekurdských častí Iraku, ktorá rada hľadá pokoj a chladnejšie podnebie na bezpečnejšom a hornatejšom severe krajiny.

Zakho, Duhok a Arbíl

Najnavštevovanejšími a najviac odporúčanými destináciami sú najmä hraničné mesto Zakho, podhorský Duhok s prekrásnymi scenériami a hlavné mesto Arbíl so starobylou citadelou, ktorá je so svojou šesťtisícročnou históriou považovaná za najdlhšie trvale osídlené miesto na svete.

Úplne prvým mestom, ktoré môžete navštíviť hneď po prekonaní náročnej pozemnej hranice medzi tureckým Silopi a Irakom, je Zakho. Rada kamiónov stojí už dvadsať kilometrov pred hranicou a samotný hraničný prechod má asi šesť kontrol. Z Turecka sa dováža do Iraku takmer všetko, naopak z Iraku do Turecka hlavne alkohol a cigarety. V Iraku totiž kúpite škatuľku za dvadsať centov a v Turecku predáte za dve eurá. Podobne je to aj s alkoholom.

Aj napriek tomu, že Irak je silno moslimská krajina a vo väčšine rodín, hlavne bohatších, platí, že cudzí muž nesmie zbadať v dome ženu. Celkom vtipne preto na mňa pôsobila situácia, keď ma hlava rodiny požiadala prejsť do druhej izby, kde som počkal, kým ženy naservírovali jedlo. Keď bolo všetko hotové, povedali mužovi z rodiny, že hosť môže prejsť. Podobne to prebiehalo, keď bolo treba niečo doplniť. Žena zastavila v chodbe, kde už po veci prišiel jej brat a doniesol ich k nám mužom do izby. Najvtipnejší bol ale odchod z návštevy, kedy sa mladé ženy postavili nenápadne na druhý koniec chodby a začali okukovať cudzieho muža.



Nemyslite si ale, že celý Irak je iba o tomto. Ak chcete alkohol, musíte navštíviť kresťanský obchod a fľašu whisky môžete mať pokojne aj za dve eurá. Irak, a hlavne jeho bezpečnejšia severná časť, je skrátka krajinou neobmedzených možností, kde si môžete pokojne zastrieľať, hodiť granát, prejsť sa po bazáre alebo sa vyviesť novou rakúskou lanovkou na vyhliadku pod zasnežené vrcholky. Jediné, na čo netreba zabúdať, je bezpečnosť. Irak je stále vojnovou zónou, kde lietajú po oblohe desiatky stíhačiek a faktom je aj to, že tu prakticky neexistuje verejná doprava. Žiadne vlaky, autobusy, iba taxíky. Takže si nezabudnite pri návšteve pribaliť dostatočné množstvo peňazí práve na taxi.

Komentáre