Cestovanie

DENNÍK CESTOVATEĽA: Nikaragua je krajina vulkánov, jazier i tabaku

"Zážitky, tipy, rady a odporúčania slovom aj obrazom. Tentokrát z exotickej Nikaraguy."

Michal Hertlík, 2. júla 2023 6:50 Bratislava/Managua 2. júla (Teraz.sk) - Dobrodružné cestovanie po krajinách Latinskej Ameriky je mojou najväčšou životnou vášňou. Postupne si prechádzam jednotlivé štáty jeden po druhom a stále viac naberám skúsenosti z tohto, totálne odlišného sveta, akým je ten náš. Najväčšou stredoamerickou krajinou je práve Nikaragua. Táto krajina ma lákala už veľmi dlho. Je jednou z tých nami nepoznaných krajín, čo len pridáva jej atraktivite. Bežný Slovák o nej moc nevie. Maximálne by povedal, že sú tam asi nejaké sopky a spájalo by sa mu s touto krajinou meno Sandino, vďaka knihám o histórii a spravodajstve. Ja som to mal podobne, hoci všeobecné vedomosti o Latinskej Amerike mám už dostatočné na to, aby som vedel, čo ma asi bude čakať v mojej nasledujúcej exotickej destinácii, kam sa teraz vyberiete spolu so mnou.

V zajatí všemocnej vody
Trvalo mi až dlhé tri dni, kým som sa z mojej Handlovej dostal do hlavného mesta Managua. Poviem vám, je to naozaj diaľka, ale oplatí sa ju prekonať, keď chcete zažiť to pravé autentické. Nikaragua, Managua... veľmi podobné slová, však? Spája ich totižto voda, ktorá sa po španielsky povie agua. Tipujete správne. Na území tejto krajiny sa nachádza veľa vodnatých plôch, najmä jazier, preto si Nikaragua oficiálne vyslúžila prívlastok krajina jazier. Môže sa pýšiť dvoma najväčšími jazerami Strednej Ameriky. Na južnom brehu toho menšieho s názvom Xolotlán leží hlavné mesto Managua. To väčšie Cocibolca je také veľké ako polovica susedného Salvádoru. Okrem jazier, riek a vodopádov, ju z oboch strán obmývajú svetové oceány. Z tej západnej Tichý oceán, z tej východnej Karibské more, ako súčasť Atlantického oceánu. Niekedy som závidel domácim, že hocikedy len tak na víkend si môžu doslova odskočiť na pobrežie a prežiť tam krásne chvíle na pláži s rodinou a priateľmi.



Unikátne sopečné šialenstvo
Nikaragua nie je len krajinou jazier, ale aj vulkánov, čím je známa na celom svete. Totižto pozdĺž celej Strednej Ameriky od Mexika až po Panamu prechádza sopečný pás, teda každá krajina má nejaké sopky. Keďže Nikaragua je v strede, tých sopiek má veľmi veľa, ale nachádzajú sa len na tej pobrežnej pacifickej strane. Turisticky atraktívnym je sopečný ostrov Ometepe priamo v najväčšom jazere Cocibolca, ktorý je vytvarovaný do ležatej osmičky a na každej strane má jeden vulkán. Na ten väčší s názvom Concepción som sa vybral aj ja. S mladým miestnym sprievodcom sme začali kráčať hore pred piatou ráno za nie príliš prívetivých podmienok. Nečakal som, že výstup mi dá tak kondične zabrať. Hore viedol len jeden chodníček pomedzi prírodné úskalia podobné pralesu. Vo výške tisíc metrov bola taká hmla a fúkal taký vietor, že keby pokračujeme ďalej, neskončilo by to pre nás dobre.

Treba mať na zreteli, že nikaragujské vulkány nie sú prechádzka ružovou záhradou. Najviac z nich je koncentrovaná okolo severozápadného mesta León. Týči sa tam ten najvyšší zo všetkých San Cristóbal a taktiež aj jeden svetový unikát. Reč je o stále aktívnom vulkáne Cerro Negro s výškou asi 730 metrov, ktorý leží pár kilometrov od mesta. Dá sa na ňom robiť extrémny šport zvaný volcano boarding. Najprv som musel vyjsť až na samotný vrchol vulkánu po čiernom sopečnom povrchu a následne v špeciálnom obleku a so špeciálnou doskou som sa po horúcom vulkáne spustil dole. Tento šport bol vynájdený práve tu v Nikarague a turisti z celého sveta sem chodia čo i len na víkend, aby si takéto sopečné šialenstvo mohli skúsiť.





Uličkami koloniálnych skvostov
Z vulkánu som sa celý čierny vrátil do mesta León. Toto mesto súperí s ďalším koloniálnym mestom Granada o to najkrajšie v celej krajine. Doteraz sa neviem rozhodnúť, ktoré by som korunoval ako to naj. Tento koloniálny skvost bol kedysi aj hlavným mestom ešte predtým, ako sa ním v roku 1852 stala Managua. Samotná prechádzka po historickom centre, obrovskom námestí, či malých uličkách je sama o sebe zážitkom. Na hlavnom námestí sa nachádza ďalší skvost krajiny, tentoraz architektonický. Katedrála Leónu je najväčšou katedrálou nielen Nikaraguy, ale celej Strednej Ameriky. Všimol som si, že kostoly a katedrály v Nikarague boli väčšinou bielej a žltej farby, prípadne ich kombinácie. V tomto prípade ide o čisto bielu katedrálu. Dokonca je možnosť vyjsť až na strechu, kde sú ďalšie malé kupoly, vežičky, či výčnelky iných tvarov a vidno odtiaľ celé mesto León a sopky.

Obyvatelia Granady sú hrdí na svoje mesto, ktoré nazývajú „la Gran Sultana“. Granada na oplátku robí svojich obyvateľov právom hrdých, pretože poskytuje architektonické pozadie, ktoré siaha až do doby španielskeho dobytia. Zatiaľ čo v Leóne stojí biela katedrála, centru Granady výsostne dominuje žlto-biela katedrála ako symbol mesta i celej krajiny.







Symbióza dvoch svetov
Západná, pacifická strana krajiny je známa mestami, osídleniami, dobrou infraštruktúrou, koncentráciou obyvateľstva. Celá táto časť bola kedysi kolonizovaná Španielmi, preto všade vidno koloniálnu architektúru a stavby podobajúce sa na tie zo španielskych miest. Pred príchodom španielskych dobyvateľov aj na tomto teritóriu žili indiánske kmene a domorodé komunity. Veľmi pekným príkladom spojenia týchto dvoch svetov sú názvy miest. Nikaragua používa zopár prípon, ktoré sa stále obmieňajú. Okrem názvu Nikaragua, uvediem niektoré názvy miest v krajine: Managua, Matagalpa, Juigalpa, Chichigalpa, Chinandega, Posoltega, Jinotega, Jinotepe, Ometepe, Ticuantepe, Tipitapa a mnohé ďalšie. Všetky tieto slová sú tvorené spojením španielskych a indiánskych slov. Samotné slovo Nikaragua je spojením dvoch slov – Nicarao a agua. Nicarao je názov indiánskeho kmeňa, ktorý ako prvý prišiel na dnešné územie Nikaraguy a postavil prvotné osídlenia. Ich najvyšší náčelník mal takisto meno Nicarao. Slovo agua znamená voda, pretože ich sídla boli ohraničené oceánom a jazerom.







Pri cigare a pohári rumu
Na severozápade krajiny ešte zostaneme. Mestečko Chichigalpa samé o sebe nemá až tak čo ponúknuť, ale výhodou pre neho je, že sa tam nachádzajú fabriky rumu. A nie hocijakého. Nikaragua je krajinou rumu, na ktorý domáci nedajú dopustiť. Žiadna slávnosť by bez neho nebola tou pravou. Dlhoročná história a neprekonateľná tradícia značky Flor de Caña ťahá turistov do krajiny. Zobrali ma do ich tzv. bodegas, ktoré sú tmavé a plné sudov rumu. Výpary boli také silné, že by mi stačilo pobudnúť vnútri len pár minút na to, aby som bol opitý. Tak silný a kvalitný je ich rum, o ktorom tvrdia, že je to najlepšia značka rumu na svete.

K najlepšiemu rumu sa predsa najviac hodí pravá cigara. Nikaragua je aj krajinou tabaku, z ktorého sa vyrábajú svetové značky cigár. Hoci väčšinu fabrík vlastnia Kubánci, Nikaragujčania majú tabak a prípravu cigár v krvi. Hlavné mesto tabaku je Estelí, ktoré je takisto hlavným mestom pouličného umenia. Prechádzal som sa po tabakovej plantáži a vzápätí som už sedel v jednej tabakovej fabrike, kde som sa učil vyrábať cigary. Až keď som bol priamym svedkom celého procesu, uvedomil som si, že to vôbec nie je tak ľahké, ako si väčšina ľudí myslí. Vyrobil som si teda moju prvú originálnu cigaru v živote. Presne tak, ako to vo fabrike rumu silno vonia rumom, tu vo vnútri fabriky cigár to prenikavo vonia tabakom.

Komentáre