Cestovanie

Arménsko je klenotom ďaleko v horách na okraji svetadielov

""Za sajuzu bolo lepšie," hovorí väčšina miestnych. A určite im dám za pravdu pri pohľade na rozpadnuté budovy, zhrdzavené ruské kolesá a smutné tváre. "

Matej Šulc, 29. mája 2013 14:00 Klenot, alebo pokojne aj zabudnutý Nepál Kaukazu. Prekrásne horské štíty, prastaré kostolíky, tradície i beznádej priam znásilneného ľudu. Toto sú všetko prívlastky dnes maličkej horskej republiky, ktorá kedysi bývala veľkým kráľovstvom.

Obetovaná koza

Málokto o Arménsku vie, že je prvým štátom na svete, ktorý prijal kresťanstvo za svoje štátne náboženstvo. A to už v roku 301, kedy sa u nás ešte ani nechyrovalo o Veľkomoravskej ríši. Prastaré kamenné kostolíky s nádhernými zachovanými freskami, ktoré stále fungujú, umožnia dosiahnuť skutočne transcendentálnych zážitkov.

Zaujímavé sú aj staré kresťanské zvyky. Osobne som sa zúčastnil napríklad oslavy príchodu syna zo zahraničia. K obradu obetovania kozy sa zišla širšia rodina už deň pred oslavou a pokračovala pre nás možno trocha komicky. Rodina naložená v starej ruskej Lade aj so zviazanou kozou v kufri prišla pred kostol. Chlapi vybrali zviazanú kozu a spolu sme všetci kostol niekoľkokrát obišli. Ihneď potom chlapi schytili kozu a odrezali jej ucho. S krvou potom kreslili kríže na kostol aj svoje ruky, zapaľovali sviečky a užívali si transcendentálnych zážitkov. Na druhý deň ráno chlapi kozu definitívne zarezali, uvarili, ženy pripravili hostinu a mohlo sa sláviť.

Arménske more

Rovnako bizarná a uletená je aj návšteva arménskeho mora. Samozrejme, že nie normálneho, keďže Arménsko je vnútrozemská krajina. Je ním obrovské jazero Sevan. Kryštálovo priezračná voda a úchvatné scenérie trojtisícových zasnežených vrcholov.

Kúpať sa síce v Sevane vzhľadom k nadmorskej výške a teplote vody veľmi nedá, na plážach si ale môžete vychutnať čistý vzduch a k tomu niektorú z miestnych špecialít. Či už arménsku pizzu lahmacun, grilované mäso šašlík, či opekanú rybu priamo z hlbín jazera. K tomu vynikajúce arménske vínko Areni či svetoznámy arménsky koňak.

Znásilnená krajina

Faktom ale je, že doby prosperujúceho Arménska sú dávno preč. Poloha na rozhraní ruského impéria, Perzskej ríše, Osmanskej ríše či mnohých ďalších silných svetových hráčov obrala Arménsko o mnohé územia aj vplyvy. „Za sajuzu bolo lepšie,” hovorí väčšina miestnych. A určite im dám za pravdu pri pohľade na rozpadnuté budovy, zhrdzavené ruské kolesá a smutné tváre.

Práca v Arménsku takmer žiadna nie je, ľudia žijú väčšinou zo silnej diaspory, čiže zahraničných Arménov, ktorí posielajú domov peniaze. Okrem toho je tu ešte veľká ruská vojenská základňa, ktorej vplyv je až taký silný, že na niektorých hraniciach musíte prejsť okrem arménskej kontroly ešte aj tou ruskou!

Poslednú pýchu, posvätnú horu Ararat stratili Arméni v bitke s Tureckom, s ktorým sú pre nedoriešenú otázku genocídy miliónov Arménov ešte stále vo vojnovom stave. Takmer žiadny Armén tým pádom nevystúpi na svoju posvätnú národnú horu aj napriek tomu, že sa každý obyvateľ hlavného mesta Jerevan ráno zobúdza s pohľadom práve na magický päťtisícový vrchol Araratu.

Kúrime výkalmi

Problémom Arménska je aj nedostatok surovín, hlavne dreva. No aj na túto situáciu majú ľudia liek. Stačí pozbierať výkaly od dobytka, pekne si ich rozložiť po záhrade, počkať, kým vyschnú, uložiť na kôpku a postupne spaľovať v peci. Neuveriteľné, ale funkčné. Aj takto beží život ďaleko v horách na okraji Európy a Ázie, kde si neraz pri prechode horským priesmykom uvedomíte, že sa práve nachádzate na vrchole Gerlachovského štítu.

Komentáre