Cestovanie

Do Afriky za pár eur? Dobrovoľníčte!

"Tisícky dobrovoľníkov sa dnes nechávajú voziť čiernym šoférom po novovybudovaných asfaltových cestách v najdrahších landroveroch, patroloch či hummeroch."

Matej Šulc, 20. júla 2013 6:00 Zdajú sa vám niektoré destinácie nedostupné? Nezúfajte! Jednou z možností, ako sa dostať do exotických destinácií, je možnosť prihlásiť sa za dobrovoľníka do jednej z mnohých neziskových organizácií, ktoré v takýchto oblastiach fungujú. Cestovanie najmä do Afriky vás takto nemusí stáť vôbec nič. Podmienky sa v jednotlivých organizáciách síce líšia, no v zásade vás za vašu dobrovoľnú prácu aspoň odmenia preplatením letenky, ubytovaním a niekde aj malou gážou. Často sa ale stretnete aj s nepochopiteľnými faktami, na ktoré sa treba pripraviť.

Prechádzka po Wall Street

Ukážkovým príkladom rozvojovej pomoci je hlavné mesto najmladšieho štátu na svete, Juhosudánskej republiky, Juba. Za necelý rok a pol od vyhlásenia nezávislosti sa z Juby stalo belošské mesto. Tisícky dobrovoľníkov sa dnes nechávajú voziť čiernym šoférom po novovybudovaných asfaltových cestách v najdrahších landroveroch, patroloch či hummeroch a pri rannom good morning, kde ich stretávam pred plotom obohnanými budovami ich neziskových organizácií sa cítim ako ráno na Wall Street.

Domáce obyvateľstvo v tom čase ešte poväčšine vylihuje doma a bez poňatia o čase plánuje ďalší deň. Pri pohľade na životný štýl týchto novoosídlencov sa teda celkom pochopiteľne negramotnému obyvateľstvu rysuje biely ako zdroj bohatstva. Najväčšie bohatstvo však juhosudánci majú doma. Najmladší štát sveta totiž disponuje obrovskými zásobami ropy, ktoré sú pochopiteľne aj dôvodom vysokej angažovanosti západných štátov a hlavne Spojených štátov v oblasti.

A čo zajtra?

Je snáď najťažšia otázka pre pracovníka, dobrovoľníka neziskovej organizácie v Afrike. „Nerobím tu vôbec nič,” priznáva dvadsaťročná Nemka Lisa z neziskovky v keňsko-ugandskom pohraničnom meste Busia. Do Afriky prišla po skončení strednej školy pracovať ako dobrovoľníčka, pretože táto skúsenosť bude dobre vyzerať v jej životopise. V súčasnosti by mala s hľadaním dobrej práce v Nemecku problém, no po návrate by s uchytením podľa vlastných slov problém mať nemala.

Strata ilúzií

Dobrovoľníctvo na čiernom kontinente je stále spojené s pomocou tým, ktorí nemali pri narodení toľko šťastia ako my. Je ale skutočne potrebné nosiť zo studenej Európy jedlo tam, kde je úroda 12 mesiacov v roku a všetko vyrastie v bio kondícii jednoduchým hodením semien do zeme?

„Je strašné zistiť, že to, v čo ste verili a pre čo ste v dobrej viere pracovali, je v skutočnosti klamstvo a je to celé úplne inak,” priznáva so slzou na kraji iránska Švédka Natalie, ktorá od svojej práce v neziskovke unikla a radšej pracuje zadarmo v hoteli nedaľeko tropickej pláže v Keni.

Choďte preč

Podobný pocit zneužívania zo strany neziskoviek už ale začínajú mať aj viacerí Afričania. „No photo,” kričia na nás pri pokuse zachytiť aktuálnu situáciu viacerí miestni. Po stiahnutí a nasledujúcom priateľskom rozhovore zistíme šokujúci dôvod. „My nevieme, čo s tými fotografiami chcete spraviť a nechceme, aby naše tváre boli zneužité a predávané pod rúškom dobročinnosti.”

Aj napriek tomu je ale dobrovoľníčenie dobrou voľbou pre všetkých snívajúcich o exotickom safari v Afrike, no nemajú na to dosť peňazí. Pokiaľ nám to teda ešte miestni Afričania dovolia.

Komentáre