Biznis

Peniaze a spokojnosť so životom podľa odborníkov

"V roku 2004 dvojica psychológov zisťovala, či vôbec a aký majú peniaze a ich množstvo vplyv na spokojnosť so životom. Ich zistenia vás možno prekvapia."

Erik Stríž, 6. mája 2013 14:00
Ilustračné foto Foto: TASR
Ed Diener a Martin Seligman sú mená známe predovšetkým psychológom, ktorí sa počas svojho štúdia stretli s problematikou ekonomickej psychológie. V ich štúdii z roku 2004 sa venovali otázke, či vôbec a ak áno, do akej miery vplývajú peniaze a ich množstvo na spokojnosť so životom. Celkom tak popreli tvrdenie, že narastajúce množstvo peňazí má pozitívny vplyv na to, ako sú ľudia spokojní so svojím životom.

Peniaze nie sú ekvivalentom šťastia


Nájsť odpoveď na otázku, či sú chudobní ľudia nešťastní preto, lebo nemajú veľa peňazí alebo naopak, či je nedostatok finančných prostriedkov iba následkom ich negatívneho postoja k životu, je pomerne netriviálny problém. V každom prípade vždy neplatí, že chudobní ľudia sú so svojim životom menej spokojní než ľudia s vysokými príjmami. Pravda je aj to, že bohatstvo pozitívne súvisí s mnohými pozitívnymi stránkami života. Bohatí ľudia sú predovšetkým:

• menej chorí
• majú menší sklon k depresiám
• prežívajú menej stresov
• dostávajú za tie isté zločiny menšie tresty


Psychológovia však na túto otázku odpoveď našli a pokiaľ očakávate zlepšenie spokojnosti so životom iba vďaka nadobudnutiu väčšieho majetku, budete sklamaní.

• šťastní ľudia sú spokojní so životom nie preto, lebo sú bohatí
• sú bohatí preto, lebo sú šťastní
• šťastní ľudia urobia lepšiu kariéru a dopracujú sa k vyšším zárobkom než ľudia nešťastní, pretože dokážu lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život

Bohatí Američania verzus bezdomovci z Kalkaty


Výskum E. Dinera a M. Seligmana (2004) sa zaoberal spokojnosťou so životom u rôznych populácií. Rovnaké zadania dostali Američania, Amiši, Eskimáci v Grónsku aj africkí Masajovia. Rozdiely v príjmoch sú enormné, bohatý Američan má neporovnateľne väčší majetok v porovnaní s Masajom. Avšak všetci z nich ohodnotili svoju spokojnosť približne rovnako vysoko - a pozitívne. Negatívne ohodnotili svoju spokojnosť so životom chudobní ľudia a bezdomovci v Kalkate, vyskytlo sa tu však jedno veľké ALE.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo

Chudobní sa vedia tešiť aj z maličkostí


Aj malá zmena prostredia alebo životného štýlu je v chudobnom prostredí dôvodom na rapídne zvýšenie spokojnosti s vlastným životom. V spomenutej Kalkate, hlavnom meste Západného Bengálska, žijú tisíce ľudí v slumoch a každý deň sa stretávajú aj bezdomovcami. Slumy sú veľmi biedne chatrče vystavané v kontexte miestnej legislatívy nelegálne, zvyčajne v jednej žijú mnohopočetné rodiny a sú vystavané na perifériach väčších miest rádovo v tisícoch. Jeden z najslávnejších slumov je v Rio de Janeiro.

Rozdiel vo vnímaní spokojnosti so životom medzi obyvateľmi slumov a bezdomovcami je však veľmi výrazný aj napriek tomu, že z nášho pohľadu žijú veľmi podobne. Obyvatelia slumov vidia okolo seba množstvo ľudí, ktorí sú na tom horšie než oni, ktorí nemajú strechu nad hlavou a nežijú s rodinou. Práve preto sa ich spokojnosť so životom vo významnej miere navyšuje.

Tento "pokrok v šťastí" je s narastajúcim finančným a materiálnym dostatkom stále menší. V prostredí veľmi bohatých ľudí je už potom mimoriadne ťažké nájsť dôvod, ktorý sa bude vo väčšej miere podieľať na zvyšovaní spokojnosti so životom. Môže za to aj hormón dopamín, ktorého pôsobenie na náš mozog v kontexte spokojnosti so životom a bohatstvom sa dá veľmi presne prirovnať k drogovej závislosti: čím je človek na nejakej droge závislejší, tým väčšie množstvo potrebuje, aby sa ňou uspokojil. Keď si už raz zvyknete na Bugatti Veyron, len ťažko nájdete iné auto, ktoré by vás skutočne potešilo.

Nová generácia vozidiel Porsche 911 Turbo a Turbo S Foto: Porsche

Mocná je genetika, vláda má len minimálny vplyv


Už bolo spomenuté, že šťastní ľudia sú bohatí. Nie, že bohatstvo robí ľudí šťastnými. Či to ale platí aj naopak, teda že chudobní sú chudobní práve preto, lebo nie sú šťastní, je minimálne otázne. V každom prípade viaceré štúdie poukazujú na fakt, že naša spokojnosť so životom a teda úroveň nášho šťastia je podmienená geneticky až do 50 percent! Význam vlastných aktivít má v tomto kontexte 40-percentný podiel a prekvapivé je, že šťastie obyvateľstva ovplyvňuje vláda iba desiatimi percentami.

To znamená, že je jedno, kto momentálne sedí “tam hore”. Ak budeme robiť všetko preto, aby sme našli dôvody mať sa zle, tak ich nájdeme. Prevedené do praxe, začať by sme mali od seba. To, ako rozmýšľame a ako konáme vo významnej miere ovplyvňuje naše vnímanie sveta. Interný dialóg je to, čo nás môže posunúť vpred alebo nás zastaviť a peniaze sú iba nástrojom na lepšie zvládanie cesty, nie cestou či cieľom samotným.

Komentáre