Biznis

Americký sen z popradského sídliska. Stačí chcieť...

"Podnikať alebo nepodnikať. Kríza núti podnikateľov pozastaviť svoje projekty alebo úplne skončiť. No sú aj takí, ktorí sa nevzdávajú. Príkladom je mladý Popradčan Marián Jakubek."

TASR, 1. októbra 2012 13:00 Jeho príbeh by sa dal nazvať aj malým americkým snom, ktorý si pomaly buduje na Slovensku. Obchod Darian s fototechnikou vznikal v detskej izbe na popradskom sídlisku. Dnes sa stáva veľkým hráčom na slovenskom trhu a expanduje ďalej do Čiech. Mladý obchodník tu však nekončí. Chce osloviť aj ďalšie európske trhy a vytvoriť medzinárodnú obchodnú sieť, ktorá bude poskytovať najkvalitnejšie príslušenstvo pre širokú skupinu profesionálnych aj amatérskych fotografov.

Začínal v montérkach

Marián skončil priemyslovku, odbor strojárstvo. Po maturite, tak ako je zvykom, sa zamestnal. Obliekol si montérky a každý deň si v osemhodinových šichtách v miestnej fabrike zarábal na živobytie. Ako mladý 19-ročný človek chcel však viac: auto, mobil, notebook a cestovanie. Rozhodnutie na seba teda nedalo dlho čakať a po polroku si povedal, že "tadiaľ cesta nevedie," a dal výpoveď.

Práve v tomto období sa začala rodiť Mariánova úspešná podnikateľská kariéra. Lákala ho práca obchodníka, čo z počiatku tiež nebolo jednoduché. Kým našiel prácu a vypracoval sa na zodpovednú pozíciu, musel prejsť pohovormi, na ktoré ho najskôr nevolali, potom z nich odchádzal ako neúspešný uchádzač. Mladý podnikateľ však tvrdí, : "Práve v tomto období som sa naučil najviac. Vedel som, že ak chcem uspieť, musím na sebe pracovať. Chyby, ktoré som robil, či už pri písaní životopisov, motivačných listov alebo prezentovaní samého seba, som následne analyzoval a snažil sa ich napraviť. A čo je najdôležitejšie, ani na chvíľu som o sebe nezapochyboval." O kríze hovorí: „Nikdy som sa krízou nezaoberal, neriešil som ju. Možno aj preto, že som nebol ekonóm a nepozeral som ani správy. “

Ak je človek aktívny, príde práca a dostavia sa aj úspechy. Zvykne sa hovoriť, že náhody neexistujú a človek si je strojcom vlastného osudu. To zrejme platí aj o Mariánovi. Nakoniec sa mu vyplnila túžba a robil obchodného zástupcu. Zamestnal sa v spoločnosti, ktorá sa zaoberala predajom náhradných autodielov. Začínal tam ako rozvozca a cez šéfa pobočky v Poprade sa vypracoval na obchodno-technického manažéra , kde mal na zodpovednosť päť pobočiek. „Čo bolo ďalej?“, znela ďalšia moja otázka. „Prišiel som do etapy, keď som sa už nemal viac kam pohnúť“, skonštatoval. „Prelomový bod nastal vtedy, keď som sedel na káve s kamarátom. Mal so sebou zrkadlovku, ktorú si čerstvo kúpil. Urobil som pár záberov a snímky hodil do notebooku. Veľmi sa mi na nich páčilo svetlo dopadajúce do kaviarne, ostrosť, farby... Dovtedy som nefotil ani kompaktom a tá fotografia ma zaujala natoľko, že som si po ceste z kaviarne išiel kúpiť vlastnú zrkadlovku a začal som fotiť.“

Z detskej izby do sveta veľkých hráčov

Predajcovia, od ktorých si chcel mladý podnikateľ kúpiť blesky a umelé svetlo, boli arogantní. „Povedal som si, že ak k práci pridám ľudský prístup, nie je možné, aby obchod nefungoval.“ Špecializovaný obchod na fototechniku začal vznikať v detskej izbe. Prvá investícia, ktorú do budúceho obchodu vložil, bolo okolo 20 000 korún. „ Môj prvý hrubý zisk v oblasti fototechniky bol asi 900 slovenských korún. Investícia do podnikania zahŕňala stôl do izby a počítač. Čo som zarobil, išlo vždy do nového biznisu, a tak sa to postupne nabaľovalo.“

V roku 2008 začal obchod naberať reálne kontúry. Na webovej adrese www.darian.sk, ktorý sa za jednu noc zmenil z obchodu s reklamnými predmetmi na fotoobchod a začal predávať techniku fotografom, doteraz nevideným osobným prístupom.

V súčasnosti foto-obchod Darian na Slovensku a v Česku zastupuje 15 svetových značiek, medzi ktoré patrí napríklad SEKONIC, POCKET WIZARD, LASTOLITE či BOWENS. Mariánovi sa podarilo to, čo je pre mnohých podnikateľov snom. S takmer nulovým kapitálom sa vypracoval na veľkého hráča na slovenskom trhu.

Obchodníci sa zameriavajú na solventnú a uvedomelú klientelu, ktorá vie oceniť kvalitu. „Ako som už spomínal, v našom sortimente sú iba kvalitné, špičkové značky.“ Priznal však, že to nebolo a ani nie je jednoduché. „Konkurencia je veľká a my musíme prichádzať vždy s novými nápadmi, aby sme boli jedineční a vymedzili sa od konkurencie. Preto sa snažíme ponúknuť techniku, ktorá nie je bežne dostupná na slovenskom trhu.“ Ambiciózny mladík tiež prezradil, že už čoskoro otvoria kamenný dvojpodlažný obchod, ktorého súčasťou bude fotoateliér a kaviareň pre zákazníkov.

Mladý Popradčan má dobudúcna veľké ciele

Považuje sa za lokálpatriota a v Poprade chce preto vybudovať fungujúcu obchodnú centrálu. „Rozhodol som sa, že pod Tatrami bude centrum svetla pre fotografov. Odvtedy si idem svojou cestou a pracujem na tom, aby tu vyrástlo jedno pekné fotocentrum, ktoré bude mať svoju dušu.“ Sám tvrdí, že nič nie je nemožné, len človek musí viac chcieť: „Na podnikanie, hlavne v oblasti obchodu, vám netreba žiadne vysoké školy ani špeciálne kurzy. Stačí zdravý "sedliacky" rozum, veľká chuť niečo dokázať a ísť si za svojim cieľom aj na úkor odriekania. Keď príde čas, že budete potrebovať vysokoškolské vzdelanie na ekonómiu, logistiku, obchod, tak si vzdelaných ľudí jednoducho zamestnáte a oni vám pomôžu v ďalšom raste. Obchod nie je nič nové, čo by bolo potrebné vymýšľať, to je vymyslené už veľmi veľmi dávno. Z "novodobých" obchodníkov stačí sledovať Baťu, McDonalda, Amazon, Apple, spisovateľku, ktorá napísala Harryho Pottera, alebo dôchodkyňu zo Španielska, ktorá „zreštaurovala“ fresku v kostole a tá následne za pár dní zaplavila celý svet. To sú obchodníci, od ktorých sa učím aj ja.“

Jeho práca je aj jeho koníčkom. „Fotiť ma vždy bavilo, na úkor toho som potlačil aj iné záujmy, ktoré som mal.“ Nezabudol však pripomenúť, že za dobrým obchodom stoja vždy kvalitní ľudia. „Ja mám v živote to šťastie, že sa obklopujem ľuďmi, ktorí mi pomáhajú v biznise, a zároveň sú to moji priatelia. Určite nechcem zabudnúť na svoju priateľku, ktorú si nesmierne vážim zato, čo pre mňa robí. Ona ma najviac podporuje v kariére a živote. Pre podnikanie nie je nič pozitívnejšie, ako keď máte vyrovnaný osobný život,“ nadšene tvrdí a jedným dychom dodáva: „Pracujem s ľuďmi, ktorí sa chcú vzdelávať, sú samostatní a teší ich každá pochvala od zákazníka. Radi vidia, že naša firma je na vyššej úrovni ako konkurencia. U mňa nerozhoduje vzdelanie, titul (sám som ledva zmaturoval) ani pohlavie. Záleží len na človeku, jeho ambíciách a schopnosti učiť sa nové veci. Všetci ľudia, s ktorými som dlhodobejšie pracoval v predchádzajúcich zamestnaniach, sú dnes vo svojej práci úspešní a prinášajú svojim zamestnávateľom hodnotu. Nikdy sa nevzdávajte a choďte si pevne za svojim cieľom,“ vyzval na záver Marián Jakubek.

Komentáre