Zdravie

Chcete zostať navždy mladí? Skúste meditáciu

"Od roku 1970 sa priemerná dĺžka života na celom svete dramaticky predĺžila. A to až o desať rokov. Čo za tým stojí? "

Zuzana Lobotková, 24. apríla 2015 10:00 Zlou správou je, že už aj u ľudí v dvadsiatke začína mozog chradnúť. Jeho objem a hmotnosť postupne klesá. V dôsledku toho mozog stráca niektoré zo svojich funkčných schopností. Takže aj keď ľudia môžu žiť dlhšie, roky často prichádzajú so zvýšeným rizikom duševných chorôb a neurodegeneratívnych chorôb.

Prospešná celému mozgu

Našťastie, nová štúdia ukazuje, že meditácie by mohli byť jedným zo spôsobov na minimalizáciu týchto rizík. V nadväznosti na predchádzajúce štúdie, ktoré priniesli informáciu, že meditujúci ľudia majú vo vyššom veku nižšie riziko atrofie bielej hmoty mozgu, nová štúdia tvrdí, že pomáha zachovávať aj šedú hmotu mozgu, tkanivá, ktoré obsahujú neuróny.

Vedci sledovali konkrétne súvislosť medzi vekom a šedou hmotou. Porovnali 50 ľudí, ktorí meditovali pravidelne, a 50 ktorí zase nie. Ľudia v oboch skupinách vykazovali vo vyššom veku stratu šedej hmoty. Ale vedci zistili, že medzi tými, ktorí meditovali, objem šedej hmoty neklesal rovnako ako v druhej skupine.

Doktorr Florian Kurth, spoluautor štúdie a postdoktorand na UCLA Brain Mapping Center, povedal, že vedci boli prekvapení veľkosťou rozdielu. „Očakávali sme pomerne malé a rôzne efekty v niektorých častiach mozgu, ktoré už preukázane súvisia s meditáciou. Namiesto toho sme vlastne spozorovali rozšírený účinok meditácie, ktorý bol prítomný v celom mozgu,“ uviedol pre sciencedaily.com.

Zdravé starnutie

Ako postupne rastie veľkosť staršej generácie, objavuje sa aj čoraz viac úbytku kognitívnych funkcií a demencie. „V tomto svetle sa javí ako nevyhnutné, aby predĺženie života neprichádzalo za cenu zníženia kvality života,“ povedala doktorka Eileen Lüdersová, asistentka profesora neurológie na David Geffen School of Medicine na UCLA. „Zatiaľ čo sa veľa výskumov zameralo na identifikáciu faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku duševnej choroby a neurodegeneratívneho úpadku, relatívne menšia pozornosť bola venovaná na zlepšenie mozgového zdravia.“

Každá skúmaná skupina bola zložená z 28 mužov a 22 žien vo veku od 24 do 77 rokov. Tí, ktorí meditovali, tak robili po dobu štyroch až 46 rokov, s priemerom 20 rokov pravidelnej meditácie. Mozgy účastníkov boli kontrolované pomocou magnetickej rezonancie. Hoci vedci zistili negatívnu koreláciu medzi šedou hmotou a vekom u oboch skupín ľudí - čo naznačuje stratu mozgového tkaniva sa zvyšujúcim sa vekom - tiež zistili, že veľká časť šedej hmoty v mozgu tých, ktorí meditovali, zostala lepšie zachovaná.

Vedci upozorňujú, že nemôžu vyvodiť príčinnú súvislosť medzi meditáciou a zachovaním šedej hmoty v mozgu. V hre je totiž príliš veľa ďalších faktorov, vrátane voľby životného štýlu, osobnostných rysov a genetických rozdielov mozgu. „Napriek tomu sú naše výsledky sľubné,“ povedala Lüdersová. „Dúfajme, že to podnieti ďalšie štúdie na využitie potenciálu meditácie na zachovanie zdravého mozgu a mysle.“

ODPORÚČAME AJ:

Od prvého slova po prvú vetu je dlhá cesta. Prečo to deťom tak trvá?
Potrebujete poradiť? Životné tipy Oprah Winfrey vám pomôžu
Fakty o dvojičkách: Vedeli ste, že môžu mať dvoch rôznych otcov?
Až 60 percent žien priťahujú iné ženy. Ste jednou z nich?

Komentáre