Zdravie

Náuka o strachu: Bojujete alebo unikáte hrozbe?

"Väčšina ľudí pravdepodobne pozná klasickú odozvu na desivé stimuly – útek alebo boj."

Zuzana Lobotková, 22. júna 2016 10:00
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Ak by v tejto chvíli na vás zo stropu spadol had, máte dve možnosti: bojovať alebo sa dostať z nebezpečenstva čo najrýchlejšie ako sa dá. Ide o primitívne a silné reakcie užitočné na prežitie. Akonáhle mozog zachytí nebezpečenstvo alebo ohrozenie, žily zaplaví množstvo adrenalínu, stúpne srdcová frekvencia a prietok krvi do svalov.

Naša pozornosť sa potom presunie smerom k jednotnému cieľu: bojovať alebo uniknúť hrozbe. V tom momente nedokážeme spracovať všetky detaily, napríklad farbu hada. Bráni nám v tom pamäť. Mnoho ľudí tvrdí, že konali inštinktívne – bez jasnej spomienky ako sa dostali preč alebo ako sa im podarilo odvrátiť nebezpečenstvo.

Kto bojuje miesto úteku?


Ľudia, ktorí sú viac zvyknutí na priamy prístup (extroverti, ľudia s nebezpečnými záľubami) majú tendenciu vnímať možnosť odmeny v rizikových situáciách. Napríklad, ak mali prvý raz ochutnať pavúčiu polievku, premýšľali, či to bude lepšie, než to vyzerá, prípadne, že týmto zážitkom zapôsobia na svojich známych. Títo ľudia skôr pri ohrození reagujú bojom.

Ľudia, ktorí sú zvyknutí reagovať vyhýbavo (neurotici), skôr v rizikových situáciách vnímajú možné negatíva. Môže byť ponúkaná pavúčia polievka nebezpečná, jedovatá alebo im z nej bude zle? Prirodzene teda budú reagovať útekom.

Do značnej miery zaváži aj to, ako prehodnotíte možnosť úspechu. Do boja sa pustíte, ak usúdite, že máte pod kontrolou boj s hrozbou. Napríklad, ak sa vyznáte v hadoch a ich správaní, viete ako reagovať. Riadite hrozbu, viete, že je vo vašich schopnostiach sa s ňou vysporiadať.

Ako zviera v žiare reflektorov


K dispozícii je aj tretia možná reakcia na hrozbu, a to je zamrznutie. Prekvapenie je emócia, ktorú cítime, keď dôjde k nečakanej udalosti, zastavíme a snažíme sa spracovať scénu, aby bolo možné rozhodnúť sa, či bojovať alebo utiecť. Aj výraz tváre je k úžitku - naše oči sa rozšíria k zlepšeniu periférneho videnia k lepšiemu prehľadu o okolí, otvoríme naše ústa a zalapáme po dychu pri príprave kričať alebo utekať.

Ľudia sa tiež dostanú do slepej uličky - ako jeleň vo svetle reflektorov - keď venujú všetku svoju energiu na rozhodovanie o tom, či to, čo sa odohráva pred nimi, je hrozbou, vtipom alebo neškodným incidentom. Stáva sa to napríklad aj ľuďom, ktorí vidia dopravnú nehodu alebo násilný čin. Proste zamrznú na mieste. V niektorých prípadoch je to skôr predĺženie reakcie v podobe prekvapenia.

Hra na mŕtveho?


Skutočne ohromujúce a ochromujúce reakcie v podobe zamrznutia sa objavujú, aj keď nie je možný útek či boj. Ak ste boli premožení, padli ste do pasce alebo nie je kadiaľ uniknúť. Vzhľadom k našej evolučnej histórii k tomu pravdepodobne dochádzalo najčastejšie pri love. Pri stretnutí so šabľozubým tigrom bolo normálne reagovať ako množstvo zvierat, a teda hrať mŕtveho.

V prípade skutočného zamrznutia to nie je vedomé rozhodnutie; náš primitívny mozog prevezme kontrolu a nás vyradí z prevádzky. A to všetko veriac, že dravec stratí záujem a odíde. Taktiež sa špekuluje o psychologických výhodách zmrznutia. Mnoho ľudí, ktorí takto reagovali na hrozbu, nemalo žiadne alebo len malé spomienky na traumu. Obvyklé je to pri znásilnení, ozbrojenom útoku a podobne. Mozog vypne vnímanie, takže nespracuje, čo sa okolo vás deje.

Tieto udalosti sú tak šokujúce, tak ohromujúce, že zasvieti pomyselná červená, ktorá zabráni emóciám kódovať informácie o traume. Prirodzené reakcie tela sú mocné – evolúcia dokazuje, že sa snažíme ochrániť, ako sa len dá. A ako sa zachováte počas ohrozenia vy?

Zdroj: dailymail.co.uk

ODPORÚČAME AJ:
Veľa soli aj málo soli škodí. Kde je rovnováha?
Vyvrátili sme desať mýtov o zuboch. Verili ste im aj vy?
Lysohlávky ako prísľub v boji s depresiou
Hospodárska kríza pravdepodobne zvyšuje počet úmrtí na rakovinu
Deti v bazéne? Takto ich môžete ochrániť

Komentáre