Hudba a film

Sú dlhokrké ženy na svoje obruče hrdé alebo sa ich chcú zbaviť?

"Polemizuje sa o tom, či obruče na krku žien sú ich dobrovoľným rozhodnutím niečo také nosiť, alebo ide o týranie. "

Webmagazin.sk/TASR, 23. októbra 2014 14:00

Zoznámte sa s dlhokrkými ženami, ktoré museli nútene odísť z Mjanmarska, kde dlho žili, a emigrovali do Thajska, kde našli nové útočisko, nový domov, zasľúbenú krajinu. Michal Rybanský zachytáva vo svojom filme život špecifického etnika, ktorého členovia museli utiecť pred útokmi a prenasledovaním barmskej vlády. V Thajsku síce našli lepšie podmienky na život, ich tradície a kultúra však postupne vymierajú.

"Sú to ženy, ktoré odpradávna nosia na krku železné, v dnešnej dobe mosadzné obruče, v minulosti to boli zlaté obruče. Sú rôzne verzie toho, prečo tieto železá majú na krku," vysvetlil dokumentarista a cestovateľ. Podľa neho mohli byť zvláštne krúžky v dávnej minulosti prostriedkom, ako sa odlíšiť od iných kmeňov, a v džungli tiež mohli poslúžiť ako ochrana proti útokom tigrov. "Muži v tom čase považovali akúkoľvek ozdobu na žene za ideál ženskej krásy, a tak dlhokrkým ženám táto ozdoba prischla na krku. Dnes sa polemizuje o tom, či to nie je týranie žien alebo či je to skutočne ich dobrovoľné rozhodnutie niečo takéto nosiť," pripojil ďalší dôvod nosenia kovových krúžkov.

Majú obruče budúcnosť?

Michal Rybanský priznal, že nakrúcanie v exotickom prostredí thajských hôr bolo náročné a vyžiadalo si aj finančnú investíciu. "Aby sme vôbec mohli prísť do dediny a nakrúcať, museli sme s miestnym starostom absolvovať asi hodinový rozhovor. Bolo to dosť tvrdé vyjednávanie," doplnil režisér, ktorý napokon musel zaplatiť nemalú sumu, aby mu dedina vydala svedectvo o tom, ako sa do nej dlhokrké ženy dostali, ako tam žijú a či im nehrozí vyhynutie. "Predpokladá sa, že do 50 - 60 rokov tento kmeň a tradícia úplne vymiznú. Veľký záujem o túto tradíciu majú deti od troch do desiatich rokov, ale len čo prichádzajú do pubertálneho veku, stále viac mladých žien tie obruče zhadzuje dole a nechce sa k nim už vrátiť," dodal režisér, ktorý divákom ponúka možno jeden z posledných príbehov o výnimočnom etniku žijúcom v thajských horách.

V novom prostredí si dôveru milých a bezprostredných žien získaval postupne. "Niekoľko hodín sme ich iba pozorovali, potom sme sa snažili niečo drobné od nich kúpiť, pýtali sme sa, akým spôsobom zarábajú, čo robia muži. Postupne nás púšťali viac a viac do svojho súkromia," priblížil filmovanie Michal Rybanský, ktorý snímku Na úteku prihlásil do súťaže Ekotopfilmu, ale aj na festival Etnofilm v Čadci.

Tragédia vo Fukušime

"Týmto príbehom sme chceli osloviť čo najviac ľudí, ale keby sa niečo podarilo vyhrať, budem len šťastný a možno ma to podporí v ďalšej tvorbe," poznamenal televízny reportér, ktorý už pracuje na ďalšej zaujímavej téme. Pred mesiacom sa vrátil z Japonska, kde nakrúcal dokument o tom, ako sa Japonci vyrovnávajú s následkami tragédie vo Fukušime a odstavením jadrových reaktorov v tamojšej elektrárni. "Tiež to bude troška 'eko' ladený filmík. Mali by sme ho dokončiť začiatkom budúceho roka, tiež sa ho budeme snažiť prihlásiť na rôzne festivaly. Veríme, že sa ľuďom bude páčiť a bude úspešný."

Michal Rybanský predstavil film Na úteku na Medzinárodnom filmovom festivale o trvalo udržateľnom rozvoji Ekotopfilm 2014, ktorý predstavil v Bratislave 80 dokumentov z celého sveta.

ODPORÚČAME AJ:
Legenda alebo fakt: Desať filmových trhákov, ktoré vás dostanú
Režisér Comebacku Miro Remo recidivistom pred kamerou veril
Do kín prichádza Sudca, plátno ovládnu hollywoodske hviezdy
Mafia na plátne: Týchto desať filmov by ste si mali pozrieť
Desať filmov o drogách a ich účinkoch

Komentáre