Cestovanie

Taká je pravda o Verone, v ktorej Shakespeare údajne nikdy nebol

"Rómeo a Júlia sú fiktívni a Shakespeare vo Verone asi nikdy nebol. Výnimočné historické dedičstvo, zachovalá architektúra, pôsobivá opera a celková taliansky živá atmosféra sú našťastie skutočnosťou."

Romana Juhásová, 6. septembra 2014 6:00

Verona Foto: Romana Juhásová

Taliansko má naozaj všetko. Väčšina dovolenkárov vyhľadáva more, hory, svetoznáme pamiatky Ríma, benátske kanály, milánske butiky. Do Verony ale cestovatelia neprichádzajú kvôli hmotným a viditeľným pozoruhodnostiam. Má niečo výnimočné – príbeh.

„Dva domy, seberovné slávou svojou, v spanilej Verone, kam dej nás vedie..." Asi každému, kto neodflákol povinné čítanie, sa s Veronou asociuje najznámejší ľúbostný príbeh z pera Williama Shakespeara. Britský dramatik sa voľne inšpiroval vzťahom medzi dvoma skutočnými rodinami Capello a Montecchi. Mesto údajne nikdy nenavštívil, no domáci uznanlivo prikyvujú, že lepšie epicentrum romantiky zvoliť snáď ani nemohol. Bodaj by sa aj sťažovali, na fiktívnych milencoch je vybudovaná značná časť tunajšieho turistického ruchu. Z Júliinho balkónu do fotoaparátu ročne zamáva viac ako 1500 japonských turistov.

Casa dei Giulietta je bez pochýb najznámejšou adresou vo Verone. Samotný dom je hostincom z 13. storočia, výnimočným ho robí povestný balkón a socha nešťastnej dievčiny. Akoby nestačila strata milovaného, úbohá bronzová Júlia musí každodenne trpieť nemiestne správanie turistov najrôznejších národností. Podľa povesti má dotyk jej poprsia priniesť šťastie v láske. Pod balkón sa zvykli lepiť odkazy lásky, už dva roky ale platí zákaz pod hrozbou vysokej pokuty. Magistrátu sa znepáčil neporiadok, ktorý vytvárali poletujúce papieriky a najmä prostriedok lepenia – žuvačky. Zdobiť ale možno rozsiahlu stenu plnú kreslených srdiečok.

Od nízkej zábavy k vyššiemu umeniu

Skutoční romantici môžu v duchu Rómea a Júlie poňať celý večer. Arena, tretie najväčšie talianske koloseum, je na rozdiel od toho rímskeho naďalej živým miestom konania najrôznejších koncertov a operných predstavení. Okrem slávneho milostného príbehu tu možno od roku 1913 zahliadnuť opery ako Aida, Carmen, Turandot či Madama Butterfly. Lístky návštevníci zakupujú podľa individuálnych finančných možností, na pohodlných sedačkách naproti pódiu si posedíte za takmer dvesto eur, komu ale neprekážajú studené kamenné schody a má k dispozícii čo i len tenkú deku, na lístok premení aj menej ako 25 eur. Aspoň mu bude menej ľúto, keď sa predstavenie bez akejkoľvek náhrady zruší kvôli nečakanému lejaku.

Verona Foto: Romana Juhásová

Ktovie, čo by gladiátori, ktorých krv kedysi vsal piesok, či návštevníci prvej tunajšej opery z roku 1913, povedali na súčasnú tvár antického kolosea. Na schodoch sa tesnia po celodennom chodení zmorení turisti v krátkych nohaviciach, teplákových súpravách a pohodlných nevkusných topánkach. Hluční predavači im núkajú predražené sladké bublinkové nápoje, pivo, víno a nanuky. Všetky jemne negatívne dojmy ale razom pominú po zhasnutí svetiel. Trojtisícovú Arenu osvetľuje už len mesiac, hviezdy a stovky sviečok, ktoré organizátori námatkovo rozdali návštevníkom.

Súčasné sú len butiky

Centrum Verony je súčasťou dedičstva UNESCO, väčšina tunajších stavieb je totiž pôvodných. Historickú tvár mesta rozbíjajú len súčasné butiky s najnovšími kolekciami na najznámejšej nákupnej ulici Via Mazzini. Móda ale k Taliansku neodmysliteľne patrí a stovky ľudí ovešaných taškami s najrôznejším tovarom vyzerajú spokojne.

Verona Foto: Romana Juhásová

Skutočnou živou tepnou je už viac ako dvetisíc rokov námestie Piazza delle Erbe lemované mešťanskými domami. Niekdajšie ovocné a zeleninové trhy dnes nahradili gýčové suveníry, pohár čerstvých jahôd a iných letných plodov tu počas sezóny dostať stále.

Ďalším rozľahlým a zachovalým námestím je Piazza dei Signori so sochou Danteho, ktorý v meste, na rozdiel od Shakespeara, naozaj istú dobu žil. Je obľúbeným miestom odpočinku a posedenia pri nápoji, ktorý tu pije každý – sladký oranžový aperol.

Verona Foto: Romana Juhásová

Veronu síce neobmýva more, ale jej poloha je predsa len takmer dokonalá. Množstvo Talianov oveľa radšej a častejšie mieri k neďalekému (približne päťdesiat kilometrov vzdialenému) Lago di Garda, jednému z najkrajších jazier v celej krajine. Vychýrené je najmä medzi cyklistami, ktorých trasy vedú medzi malebnými mestečkami lemujúcimi jazero. Navyše, pri dobrom počasí aj rovno z Verony dovidíte na úpätie talianskych Álp. Hory, voda a krásne mesto, to všetko nám je vzdialené len sedem až osem hodín jazdy autom z Bratislavy.