Cestovanie

Taliani vydierajú, Gréci nedbajú na čistotu, hovorí prvý bedeker

"Baedeker povýšenecky označuje Španielov za lenivých, Grékov ako špinavých a Talianov neúprimných so sklonmi k vydieraniu. Aj takéto predsudky mal autor prvého cestovateľského sprievodcu."

Romana Juhásová, 11. septembra 2014 6:00

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo

Dnes si sprievodcu – bedeker – na cesty pribalí málokto. Veríme v nekonečnú múdrosť internetu a praktickejšie mobilné aplikácie. Vo filme Izba s vyhliadkou bola však mladučká hrdinka Lucy jedinou turistkou, ktorá na začiatku 19. storočia vo Florencii v rukách odetých v rukavičkách nezvierala obľúbenú červenú knihu z dielne Karla Baedekera.

Králi a vlády sa môžu mýliť, ale nie Baedeker

Začiatok 19. storočia sa niesol v cestovateľskom duchu. Podmienky boli ideálne. Kontinenty prepájali lode, mestá železnice. Zámožní Európania oplývali dostatkom prostriedkov. Na cestách cudzinou im nemohli chýbať malé vreckové publikácie v červenom koženom viazaní s opisom historických budov, praktickými informáciami a podrobnými mapami. Do dobre známej knižky vkladali v neznámych krajoch svoju dôveru. Hrdila sa predsa sloganom "Králi a vlády sa môžu mýliť, ale nie Baedeker".

Nemec Karl Baedeker miloval cestovanie. Vyznal sa v literatúre, jeho otec bol kníhtlačiarom a sám v roku 1827 založil vydavateľstvo. Keď sa mu do rúk dostala publikácia profesora J. A. Kleina, Cesta po Rýne, autorovi odkázal, že na príručku zatiaľ nesiaha. Po Kleinovej smrti knihu o polovicu rozšíril a vydal ako vôbec premiérového cestovateľského sprievodcu. Do začiatku vojny precestovalo Baedekrovo pero nielen Európu, ale aj Indiu, Severnú Ameriku či Palestínu. Bolo presné a pedantné, ale aj poriadne pichľavé.

Karl Baedeker nebral cestovanie na ľahkú váhu. V jeho ponímaní nepredstavovalo žiadne dovolenkové leňošenie, ale obohacujúce poznávanie histórie a kultúrneho dedičstva príslušnej krajiny. Príručky boli nabité informáciami z dejín a umenia. Autor si potrpel na presnosť. O neuveriteľnej pedantnosti svedčí napríklad historka o rátaní schodov v milánskej katedrále. Chybám sa vyvaroval umiestnením mince na každý dvadsiaty schod.

Stereotypy a urážky

Pôvodné bedekre nemali podobu chválospevov, ak by si ich prečítali domáci, s najvyššou pravdepodobnosťou by sa nemálo urazili. Baedeker povýšenecky označuje Španielov za lenivých, Grékov ako špinavých a Talianov neúprimných so sklonmi k vydieraniu. O nič lepšie v jeho hodnotení nepochodili ani Egypťania, ktorí údajne nie sú inteligentnejší ako malé deti. Španielsko je bezútešnou a často vyprahnutou krajinou, talianske a grécke hotelové izby obývajú ploštice a po kontakte s Egypťanmi by sa zámožní cestujúci mali vyvarovať dotyku očí. Odvážne komentáre, rasové a miestami i rodové stereotypy, to všetko prvým sprievodcom bez problémov prešlo. Po Karlovej smrti sa vydavateľstva chopili synovia a bedekrom dodali na profesionálnejšom, menej farbistom znení.

Synonymum príručky

Karl Beadeker sa údajne pred smrťou zveril najbližším priateľom s obavou o svoj odkaz. Ľutoval, že toho nestihol a nedosiahol viac. Zlatá éra bedekrov síce po zbúraní budovy vydavateľstva počas druhej svetovej vojny utíchla a na trh vstúpili iné príručky od Lonely Planet, Marco Polo či Rough Guides, no bedeker naďalej ostáva synonymom cestovateľskej literatúry.

Zachovalých sprievodcov z dielne Karla Baedekra možno i dnes nájsť na poličkách (napríklad českých) antikvariátov.