Život

V Detve našli pôdorys najstaršieho obydlia, má 3000 rokov

"Archeológovia síce očakávali na tomto mieste praveké sídliskové jamy, nález obydlia ich však prekvapil."

TASR, 2. apríla 2017 10:00
Archeológovia odkryli v týchto dňoch pôdorys doposiaľ najstaršieho známeho obydlia v Detve. Na snímke archeológ Roman Hrončiak na mieste nálezu. Foto: TASR/Jozef Poliak
Archeológovia odkryli v týchto dňoch pôdorys doposiaľ najstaršieho známeho obydlia v Detve. Dom, ktorý na tomto mieste stál pred približne 3000 rokmi, bol 8,5 metra dlhý a päť metrov široký. Archeológovia naň narazili, keď skúmali parcelu pod budúcim rodinným domom.

Dom z doby bronzovej


Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Mestského úradu v Detve Zuzana Juhaniaková, výskumníkom sa po odstránení ornice ukázal pôdorys obytného domu zo záveru doby bronzovej, teda približne okolo roku 1000 pred Kristom.

Tento objav je podľa archeológa Romana Hrončiaka významný nielen pre Detvu, ale aj pre celý región. „Také niečo sa nenašlo ani na nálezisku na Kalamárke nad Detvou, ktoré je z doby bronzovej,“ konštatoval.



Prvé obydlie

Archeológovia síce očakávali na tomto mieste praveké sídliskové jamy, nález obydlia ich však prekvapil. Potvrdila sa kolová stavba so stenami vyplnenými výmazom z prútia a hlinovej mazanice. Obydlie zrejme malo slamenú strechu.

„Zachytili sme stopy po koloch a žľaby, ďalej sa tu našli rôzne sídliskové objekty,“ priblížil Hrončiak. Na parcele v blízkosti pravekého obydlia identifikovali tri väčšie jamy s priemermi vyše dvoch metrov a viacej menších objektov.

Nákres toho, ako by najstaršie obydlie v Detve mohlo vyzerať. Foto: TASR/Jozef Poliak


Nález je významný v tom, že doteraz boli v Detve nájdené len jamy, ktoré sa nedali interpretovať ako obydlie. Teda prvýkrát sa v Detve potvrdilo obydlie, kde ľudia priamo bývali a to v časoch známeho biblického kráľa Dávida a jeho syna kráľa Šalamúna.



Lúčna štvrť


Existenciu pravekej osady v Lúčnej štvrti v Detve potvrdila už vlani počas svojho výskumu archeologička Noemi Beljak Pažinová. Na parcele, ktorú skúmala, sa našla piecka.

Archeológovia aktuálne čistia podložie skúmanej parcely, odoberajú vzorky pôdy, výplne objektov pre archeobotanickú analýzu, vzorky uhlíkov, aby mohli nálezisko presnejšie datovať.

V pravekom dome a jeho okolí našli archeológovia aj črepy z nádob na prípravu jedál a nádob na servírovanie. Niektoré črepy sú jednoduché, iné sú luxusnejšie s lešteným povrchom. Tak ako archeologička Beljak Pažinová, aj Hrončiak sa prikláňa k teórii, že obyvatelia tejto nížinnej pravekej osady zásobovali hradisko na Kalamárke.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Dva ukradnuté obrazy od Van Gogha sa po 14 rokoch vrátili do múzea
Highlighty týždňa: Zažite balet zblízka, SND zverejnilo unikátne VIDEO
Bez daní to nejde. Niekde aj značne bizarných
Bádatelia chcú v roku 2018 podniknúť výpravu k vraku Titanicu

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac