Zdravie

T. BETÁKOVÁ: Ľuďom nevadia neotestované lieky, ale vakcíny spochybňujú

"Aj napriek možným rizikám očkovania, prevažujú jeho prínosy, tvrdí odborníčka."

TASR, 8. apríla 2017 9:00
Ilustračná snímka Foto: TASR/Dano Veselský
Očkovanie je podľa odborníčky jedinou možnosťou, ako sa chrániť voči vírusovým ochoreniam. Proti vírusom totiž neexistujú účinné lieky. Aj napriek možným rizikám očkovania, preto prevažujú jeho prínosy, uviedla v rozhovore pre TASR RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Na akom princípe funguje očkovanie?

Očkovacia látka obsahuje oslabený patogén (vírus alebo baktériu) – vtedy hovoríme o atenuovanej vakcíne alebo môže obsahovať časť patogénu (napríklad jeden alebo viac proteínov) a vtedy hovoríme o subjednotkových vakcínach. Úlohou vakcinácie je navodiť v organizme silnú získanú imunitu – aktivujú sa B lymfocyty, ktoré tvoria protilátky, a indukujú sa T lymfocyty, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri likvidácii patogénu a nainfikovaných buniek.

Dôležité sú pamäťové B a T lymfocyty, ktoré sa hneď, ako sme nainfikovaní vírusom, proti ktorému sme boli očkovaní, začnú množiť a okamžite produkujú protilátky (pamäťové B lymfocyty), prípadne likvidujú patogén a infikované bunky (pamäťové T lymfocyty). Za normálnych podmienok potrebuje organizmus vyše týždňa, kým sa vyvinie získaná imunita. Po očkovaní sa tento čas rapídne skráti, pretože už túto imunitu máme a imunitný systém môže efektívnejšie bojovať s patogénom. Ideálny stav po vakcinácii je, že po infekcii patogénom vôbec neochorieme – neprejavia sa žiadne symptómy.

Jednoduchšie povedané, vakcináciou získavame imunitu na konkrétne patogény. Takže, keď sa naozaj nainfikujeme príslušným patogénom, organizmus môže veľmi rýchlo a oveľa účinnejšie bojovať s týmto patogénom. Niekedy sa vôbec nevyvinie ochorenie, niekedy ak sa vyvinie ochorenie, ale príznaky sú menšie a môže sa aj skrátiť dĺžka ochorenia. V určitých prípadoch nás vakcinácia chráni pred smrťou. Sú vírusy a baktérie, kde je mortalita veľmi vysoká, napríklad u besnoty až 100-percentná.



Považujete očkovanie za účinnú formu obrany voči šíreniu infekčných ochorení?

Proti vírusom nemáme účinné antivirotiká. Tie, ktoré máme, majú veľmi obmedzenú účinnosť a pri vysokopatogénnych kmeňoch sú neúčinné. Môžeme liečiť iba symptómy. Jediný spôsob ochrany je vakcinácia. Najnovšie výskumy ukazujú, že vakcinácia zabraňuje vírusu šíriť sa krvným riečišťom do ostatných orgánov, a tak chráni tieto orgány pred poškodením. Antivirotiká túto schopnosť nemajú. Vakcinácia zabraňuje šíreniu patogénov tým, že sa znižuje množstvo namnoženého patogénu, prípadne sa množeniu patogénu úplne zabráni. Klesá riziko prenosu na druhú osobu.

Pre elimináciu výskytu ochorení v populácii sa hovorí o potrebe 95-percentnej zaočkovanosti populácie. Prečo je potrebné také vysoké číslo?

Vírus alebo baktéria potrebujú hostiteľa, aby sa mohli množiť a šíriť. Čím viac hostiteľov, tým lepšie sa môžu šíriť a zároveň sa môžu vyvíjať (mutovať), aby unikli imunitnému systému hostiteľa. Na základe experimentov a matematického modelovania sa zistilo, že pri 95-percentnej zaočkovanosti by sa zabránilo šíreniu infekčného patogénu v populácii, čo by potom mohlo viesť k jeho eliminácii. V prípade čiernych kiahní sa to podarilo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) má plán na eradikáciu osýpok.

Výhody očkovania prevyšujú jeho nežiaduce účinky. Foto: TASR/Dano Veselský


Viacero slovenských rodičov prestáva dávať očkovať svoje deti v rámci povinného očkovania pre obavy z nežiaducich účinkov. Prevažujú, podľa vás, prínosy očkovania nad možnými rizikami?

Určite áno. Poliovírus, tetanus, besnota a pod. spôsobujú jednak smrteľné ochorenie, prípadne ostávajú vážne a trvalé následky. Je zaujímavé, že ľuďom neprekáža jesť neotestované "lieky", potravinové doplnky, navštevovať rôznych "ľudových liečiteľov", ale spochybňujú práve vakcíny, ktoré patria k najdôkladnejšie testovaným prípravkom. Mýty okolo vakcín neboli v odbornom svete potvrdené, naopak, boli jednoznačne vyvrátené. No a na príbalových letákoch liekov, ktoré bežne užívame, sú popísané nežiaduce účinky, pričom čísla sú ako každý desiaty bude mať tieto problémy, jeden zo sto bude mať tieto problémy a pod. U vakcín je to každý 10.000 až 100.000. Určite treba vakcináciu konzultovať s lekárom, ale prínosy sú určite väčšie ako prípadné riziko.



Proti akým vírusovým ochoreniam by sa v budúcnosti mohli tiež vyvinúť nové vakcíny?

Momentálne sa vyvíjajú a v niektorých prípadoch už roky vakcíny proti Dengue, Chikingunya, Zike, Ebole, herpetickým vírusom, HIV, malárii. Vakcína proti Ebola vírusu je už v posledných fázach testovania. Vakcíny proti HIV, herpetickým vírusom a pod. je ťažké vyvinúť, pretože tieto vírusy často mutujú a ľahko unikajú imunitnému systému hostiteľa. Podobne je to aj s chrípkovými vírusmi, kde musíme na každú sezónu pripraviť vakcínu s novým vírusom. Vyvíja sa síce univerzálna vakcína, ale na tú si budeme musieť ešte dlho počkať. Vzhľadom na neúčinnosť antibiotík, sa znova začína pracovať na vakcíne proti tuberkulóze.

Aký vírus, pred ktorým sa možno chrániť očkovaním, je najnebezpečnejší?


Vírus besnoty, poliovírus, vírus žltej zimnice, Ebola – určite ich je veľmi veľa. Našťastie, nie všetky vírusy sa vyskytujú na Slovensku.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Otrava jedlom vs. brušná chrípka. V čom sa líšia?
Zubný kaz trápi už deti. Zanedbávanie chrupu je riskom i v tehotenstve
Dobré či zlé? Ako rozozná imunitný systém baktérie v žalúdku?
Kmeň žijúci v Amazonskom pralese odhalil tajomstvo dlhého života

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac