Zdravie

Dobré či zlé? Ako rozozná imunitný systém baktérie v žalúdku?

"Aby ste boli zdravý, musí váš imunitný systém rozlišovať medzi priateľskými a invazívnymi zložkami v tele."

Zuzana Lobotková, 24. marca 2017 9:00
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Ide o prirodzené tkanivá v ľudskom tele alebo o inváziu patogénov, ktoré môžu spôsobiť ochorenie? A táto výzva je najočividnejšia vo vašom žalúdku, kde to nie sú len hostiteľské bunky, ale aj bilióny baktérií, ktoré tu spolunažívajú.

Domov biliónov buniek


Štúdia nemeckých a talianskych vedcov pod vedením profesora Thomasa Brockera popisuje, ako odhalili spôsob, ktorým bunky imunitného dohľadu trénujú, aby odhalili rozdiel medzi priateľskými a záškodníckymi vplyvmi. Náš žalúdok je totiž domovom komplexnej komunity viac než 100 biliónov mikrobiálnych buniek, ktoré hrajú významnú úlohu v otázkach zdravia a ochorení.

Tieto žalúdok obývajúce mikróby, alebo črevná mikroflóra, sú so svojím genetickým materiálom známe ako črevný mikrobióm, ktorý ovplyvňuj metabolizmus, výživu a imunitné funkcie organizmu. Vedci odhalili, že narušenie črevnej mikroflóry súvisí s obezitou, zápalovým ochorením čriev a inými gastrointestinálnymi ochoreniami.

Taktiež naznačili, že vplyv obezity na črevný mikrobióm môže vysvetľovať prepojenie s diabetom typu 2. Iní odborníci si spájajú jedinečnosť črevnej mikroflóry každého človeka s akýmsi DNA odtlačkom prsta, čím sa zvýšili potenciálne obavy o súkromie účastníkov výskumných projektov zameraných na mikrobióm.

Spúšťač imunitnej odpovede?


Nová štúdia sa zamerala na typ buniek, ktoré sa nazývajú dendritické. Tie si v tele vyvinuli dve zreteľné, a zdanlivo opozitné, úlohy v ľudskom tele, ktorými môžu podporiť a živiť imunitnú reakciu. Naše črevá obsahujú okolo 1000 druhov baktérií. V črevnej mikroflóre je stokrát viac génov, než v ľudskom genóme. Črevná mikroflóra sa pokladá za sterilnú pri narodení, následne je však rýchlo kolonizovaná.

Dendritické bunky aktivujú imunitný systém ako odpoveď na infekciu, no tiež sú súčasťou aktívneho potláčania reakcie v istých situáciách. Potláčajú imunitu spustením indukovaných regulačných T-lymfocytov, čo je ty buniek, ktorý kontroluje rozvoj imunitnej odolnosti. Ako imunitné inhibítory v črevách dendritické bunky pomáhajú vyškoliť imunitný systém, aby sa správal k črevnej mikroflóre priateľsky. Robia to osvojovaním si proteínov z mikroflóry a migrovaním do lymfatických uzlín spojených s črevami.

Ako putujú do lymfatických uzlín, dendritické bunky rozoberú osvojené priateľské bakteriálne bielkoviny na menšie kúsky. Tak sa stávajú podobnými znakom identity, aký nesú na bunkovom povrchu. Tieto znaky identity sú zobrazované sú špecifickými viažucimi proteínmi, ktoré T-bunky spoznajú, takže proti nim imunita nezakročí. Profesor Borcker uviedol: „Veríme, že tieto T-bunky sú špecifické pre proteíny produkované prirodzenými črevnými baktériami.“ Jeho tím vysvetli, že migrácia do lymfatických buniek je dôležitá časť zachovania aktuálnosti imunitného systému.

Poplach?


Avšak, čo vedci chceli odhaliť, bolo ako môže byť tento mechanizmus odolnosti vypnutý v prípade potreby. Výskum ich viedol k inej molekule, ktorú dendritické bunky zobrazujú na svojom povrchu. Známa je ako CD40 a správa sa podobne ako vypínač budíka. Keď je CD40 aktivovaná, viaže sa k partnerskej molekule na povrchu iného typu T-buniek, ktoré sa nazývajú efektorové T-bunky. Tie prepínajú dendritické bunky z inhibítorov imunitných odpovedí na podporovateľov.

V testoch na myšiach sa ukázalo, že zvieratá, ktorých CD40 signalizácia bola permanentne zapnutá, mali rozvinutú vážnu kolitídu, no nie iné prejavy. Vedci zistili, že postihnuté dendritické bunky stále migrovali do lymfatických uzlín, no keď sa tam dostali, spáchali bunkovú samovraždz a teda odopreli regulujúcim T-bunkám možnosť odhaliť identifikačné znaky mikrobiotických bielkovín, ktoré by ich inak ochránili pred útokom imunity.
To vyústi do všeobecnej imunitnej odpovede, v ktorej T-lymfocyty putujú do čriev a spôsobia zápal. Vedci odhalili, že podaním antibiotík myšiam zahubili ich črevnú mikroflóru, ale aj zmiernili zápal, vďaka čomu zvieratá prežili. Interakcia medzi dendritickými bunkami a regulujúcimi T-bunkami je dôležitá pre dosiahnutie správnej imunologickej rovnováhy a homeostázy v črevách.

ODPORÚČAME AJ:
Prečo dostávajú tieto choroby častejšie ženy?
Nepripravte sa o zuby: Paradontitída sa dá liečiť
Sedem zvláštnych spôsobov, ako zvládať alergie
Súvisia ryšavé vlasy s Parkinsonom?

Komentáre