Zdravie

Boj s hladom? Rastlinné proteíny vyhrávajú nad živočíšnymi

"Ako čo najdlhšie necítiť hlad? Ktoré potraviny vás zasýtia najlepšie s ohľadom na vaše zdravie?"

Zuzana Lobotková, 16. novembra 2016 11:00 Jesť rastlinné bielkoviny môže pomôcť udržať si pocit plnosti dlhšie jesť tak menej pri ďalšom jedle. Je to teda presne naopak ako sa predpokladalo doteraz - živočíšne bielkoviny boli považované za tú správnu voľbu.

Čo si dáte na raňajky?

V novej štúdii 43 mladých mužov v Dánsku jedlo tri rôzne raňajkové jedlá, na tri rôzne dni, každé dva týždne od seba. Jedlá boli proteínového základu alebo kaše: prvý typ raňajok mal vysoký obsah živočíšnych bielkovín a obsahoval aj zemiakovú kašu, druhý typ obsahoval strukovinové bielkoviny (šošovica, fazuľa a podobne) a hráškovú kašu, tretie nízkoproteínové strukoviny a kombináciu hráškovej kaše so zemiakovou.

Výskumníci zistili, že muži hlásili pocit sýtosti a menšieho hladu po jedle s vysokým obsahom strukovinových bielkovín ako po iných dvoch jedlách. Ešte prekvapivejšie je, že zatiaľ čo účastníci hodnotili vysokoproteínové zeleninové jedlo ako najviac zasycujúce, nízkoproteínové zeleninové jedlo označili za rovnako sýte ako mäsové. Vedci tiež odhalili, že po tom, čo si účastníci dopriali vysokoproteínové strukovinové jedlo na raňajky, spotrebovali o 12 až 13 percent menej kalórií pri obede, ako keď si dali buď jedlo s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín alebo nízkoproteínové strukovinové jedlo na raňajky. Rozdiel bol 95 až 105 kalórií.



Všetky jedlá sa skladali zo zapekanej placky, a to buď s teľacím alebo bravčovým mäsom a zemiakmi (jedlo so živočíšnymi bielkovinami), karbonátkami z fazule a hrachu (vysokoproteínové strukovinové jedlo) alebo karbonátkami z fazule, hrachu a zemiakov (nízkoproteínové strukovinové jedlo). Všetky karbonátky obsahovali rôzne korenia, repkový olej a maslo. V oboch mäsových plackách s vysokým obsahom bielkovín a strukovinovej placke s vysokým obsahom bielkovín 19 percent kalórií pochádzalo z bielkovín, zatiaľ čo 53 percent kalórií pochádzalo zo sacharidov.

Líšili sa však množstvom vlákniny. Mäsové placky obsahovali iba 6 gramov vlákniny na 100 gramov placky, pričom placky s vysokým obsahom strukovinových bielkovín mali v sebe 25 gramov vlákniny na 100 gramov. V strukovinových plackách s nízkym obsahom bielkovín iba 9 percent kalórií pochádzalo z proteínov, pričom 62 percent pochádzalo zo sacharidov. Tieto placky mali 10 gramov vlákniny na 100 gramov.

Vláknina vs. bielkoviny

Čo najvyššie množstvo vlákniny v strukovinových plackách s vysokým obsahom bielkovín môže prispieť k vyššej úrovni sýtosti alebo plnosti. Vďaka tomu sa účastníci štúdie cítili v porovnaní s konzumentmi mäsa sýtejší. „Vláknina a bielkoviny sa trávia prostredníctvom rôznych mechanizmov,“ povedala Anne Rabenová, autorka štúdie a odborníčka na obezitu na University of Copenhagen. Telo nerozloží vlákninu, takže zostáva v zažívacom trakte, kým neprejde von z tela. Ale proteín sa štiepi a vstrebáva do tela tak, že jeho komponenty môžu byť použité do telesných tkanív, vrátane mozgu.

Vedci poznamenali, že výsledky nemusia nutne znamenať, že jesť rastlinné bielkoviny bude vždy viesť ľudí k pocitu väčšej nasýtenosti ako jesť živočíšne bielkoviny. Užitočné by mohlo byť testovanie jedla s podobným obsahom vlákniny a bielkovín. Jediným obmedzením štúdie bol rozdiel v chuti pokrmov. Účastníci povedali, že strukovinové jedlá s vysokým obsahom bielkovín boli významne menej chutné, než mäsové placky s vysokým obsahom bielkovín a strukovinové placky s nízkym obsahom bielkovín. To je dôležité, pretože všeobecne chutnejšie potraviny sú považované za menej plniace než tie, ktoré nie sú tak chutné.



Táto štúdia je prvou, ktorá priamo porovnáva účinky na reguláciu chuti zeleninových jedál, ktoré vychádzajú z fazule a hrachu oproti živočíšnym jedlám, ktoré sú založené na bravčovom a teľacom mäse. Podobné štúdie porovnali sóju a mliečne bielkoviny (vo forme srvátky, kazeínu a mlieka), alebo sa používali potravinárske náhrady (ako je rozpustený proteínový prášku vo vode) namiesto skutočných potravín. Výskumníci sa zaujímajú o ekologické dôsledky týchto nálezov. Z globálneho hľadiska by bolo ekologickejše zvoliť viac zeleninový prístup pri skladaní jedálnička.

Zdroj: livescience.com

ODPORÚČAME TIEŽ:
Tekvicu treba jedávať po celý rok. Má blahodarné účinky
Odborníci odhalili bizarné skutočnosti o našom spánku
Tupozrakosť je anatomický problém, možno ho liečiť cvičeniami
Toto sú stravovacie tipy, ktoré zvýšia vašu šancu otehotnieť

Komentáre