Cestovanie

Gardské jazero a Malcesine: Ich krása dostala do problémov aj Goetheho

"Ako by som si prial mať svojich priateľov na chvíľu vedľa seba, aby sa potešili vyhliadkou, ktorá sa mi tu otvára, želal si v roku 1786 Goethe pri pohľade na Lago di Garda."

Romana Juhásová, 25. septembra 2014 6:00

Lago di Garda Foto: Romana Juhásová

Gardské jazero nasýti ako umelcov, tak športovcov, ako letných hedonistických dovolenkárov, tak rekreačných lyžiarov. Miestami pripomína nórsky fjord, miestami zas napriek alpskému rázu vytvára ilúziu Stredozemného mora. V zime ožívajú zjazdovky, no vďaka vetru Ora nezaháľa najteplejšie alpské jazero ani v lete.

Ako kedysi napísal Vergílius, "vlny a šum mora rezonujú jazerom Benace (niekdajší názov Lago di Garda)". Hlavnú cestu lemujú malé pláže, stačí zastaviť podľa vlastných preferencií a chuti. Takmer prímorské podmienky využívajú nielen relaxujúci dovolenkári, ale aj množstvo nadšencov vodných športov a Taliani sem mieria húfnejšie ako k skutočnému moru.

"Breh po oboch stranách zarámovaný pahorkami a vrchmi, trblieta sa bezpočetnými dedinkami," píše nemecký spisovateľ a filozof Johann Wolfgang von Goethe vo svojej Talianskej ceste. Perlou jazera Garda sa nazýva pitoreskné mestečko Malcesine na východnom pobreží. Spomedzi rady miest obkolesujúcich jazero je údajne tým najnavštevovanejším.

Malcesine Foto: Romana Juhásová

V Malcesine sa spájajú všetky už spomínané klady a pestrosti jazera. Do vyše dvetisíc metrov sa za ním týči hora Monte Baldo, na ktorú sa možno dostať turisticky obľúbenou lanovkou. Možnosti športového vyžitia v lete zahŕňajú pešiu túru, cyklistiku či horolezectvo, cez zimu je lákadlom lyžovanie. Bicykel je vo všeobecnosti v okolí celého jazera mimoriadne obľúbeným dopravným prostriedkom. Nie je raritou začuť na pláži či v kaviarničke nejaké tie ľubozvučné slová, Lago je rajom aj slovenských cyklistov.

Čo je zaujímavé na zrúcaninách?

Známy spisovateľ Goethe cestoval Talianskom v roku 1786 a kvôli dominante – zámku Castello Scaligero, ktorý mu učaroval už z diaľky, sa zastavil aj v Malcesine. Náhla túžba zvečniť starobylý hrad z 13. storočia vo forme kresby mu priniesla úsmevný zážitok, ktorý opisuje aj v diele Talianska cesta a ktorý dodnes pamätajú aj domáci.

"Vietor, ktorý ma včera zahnal do malcesinského prístavu, pripravil mi nebezpečné dobrodružstvo, ktoré som prestál s dobrým humorom a na ktoré veselo spomínam." Umelec sa kvôli skici stretol s nedôverou a s podozrením z rakúskej špionáže. Vypočúvali ho domáci, neschopní pochopiť, prečo cudzinca natoľko očarila obyčajná zrúcanina, na čo Goethe trefne poznamenal, či toľko cestujúcich neprichádza do Talianska, obzvlášť do jeho hlavného mesta, len za zrúcaninami. "Im sa ale samozrejme nesmie mať za zlé, keď na tej budove, od detstva im známej, nemôžu objaviť toľko malebných krás ako ja." Dnes krásy hradu oceňuje množstvo zaľúbených párov, je obľúbeným dejiskom romantických svadieb.

Goetheho kresby sú naďalej zachované v hradnom múzeu. Malcesine navštívil a na krásnych obrazoch zvečnil aj secesný maliar Gustav Klimt. Spomedzi ďalších velikánov umenia do mestečka zavítal aj Franz Kafka. Svojej sestre do Prahy napísal žartovnú pohľadnicu: "Dnes som bol v Malcesine, kde Goethe zažil dobrodružstvo, ktoré by si poznala, keby si čítala Taliansku cestu, čo musíš skoro urobiť."

Malcesine Foto: Romana Juhásová

Nie je to však iba poloha a dominanta, ktorá Malcesine povýšila na miestnu perlu. Nepoprie svoje evidentné antické korene, ako ani typický taliansky šarm stelesnený úzkymi uličkami. V nich možno nájsť staré domy, drobné obchodíky s domácimi potravinami či keramikou, reštaurácie, kaviarne a zmrzlinárne, kde leňošiť a vychutnávať nie je hriechom, ale povinnosťou. Na jazyk sa derú Goetheho slová, "ľudia tu žijú nedbalým rajským životom".